Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
pred svetom a vitajťe na poli života, Slováci! prišjeu i na Vás rad, zašvihnuv i Vás prút života, ako že dáťe na sebe znať život tento, jestli ňje tím čo žije medzi Vamí, akože inak postavíťe sa v živote?! Vi a reč Vaša mali sťe jeden osúd, spolu sťe boli pred svetom ukrití, spolu odhoďení, spolu sťe podremuvali a búrki, ktorje nad Vamí preleťeli, spolu prečkali: oj či sa teraz opusťíte, či sa rozlúčiťe a vernú družicu dňou smutních či na stranu odstrčíťe, Slováci?!! Ňje, ňje, čujem sa valiť z úst Vaších, ňje, ňje odpovedá na to duša moja: a tak vistúp v dome svojom Slovenčina naša, prestálas mnoho i zaraduj sa a poži si s namí! Zavrená si bola dosjal v Tatrách, a v ťichu ích pošeptávala si, ale teraz obzreš sa z ích sokorcou na svet, spusťíš sa doňho a buďeš si po ňom poletuvávať. Leť len, leť len a povedz, že ožiu Slovák a že sa hlási k svetu! Vjem, že budú na ťeba, ako si sa do sveta pusťiť opovážila, vikrikuvať a dajedňi do ťeba aj hrudamí hádzať, ale ti len leť pokojňe a polutuj ích, bo ťa oňi ňeznajú a ňebadajú v ťebe holubicu pokoja Slovanskú. Oj sinak Slávi Slovenskí! sinak najmladší! budú vari na ťeba daktorí tvoji starší braťja, že si s rečou svojou, že si so spevom svojim medzi ňích sa postaviu, šemrať a budú ťa z mesta svojho odťiskuvať, ale tak to bíva, sinak, s najmladším! Starší braťja rozďelili si ďeďictvo matki, ťebe, sinak najmladší, okrem reči a spevu ňič ňeostalo, ale v tej reči samá dobrota, v tom speve samá láska. Čo ím odpovješ tímm tvojim bratom, ktorí na Ťeba zle zahljadať a viťiskuvať Ťa budú z kola svojho, sinak Slovenskí? Poprosíš Boha, abi ím dau srdce bratrskuo a ňedbajúc na reči a skutki ích, hovoriť k ňím buďeš slová dobrje, slová bratrskje a vižjadaš si od Boha pomoci! Vari obmeknú ích srdcá, bo vješ že dobrota všetko premuože! Ňebuďeš sa do ňích zapjerať, ňebuďeš rovním sa odplácať, ale pomislíš si na toho sinka najmladšjeho v živoťe a v povesťach naších! Ale ver viberú sa aj z tvojích bratou takí, ktorí ťa privítajú bratrskí, bo hovoríš v reči otcou, v reči bratrskej, iďeš k ňím s dobrimí slovamí a máš srdce dobruo k matke našej. A všecci tí privítaju ťa srďečňe, ktorí ňechcejú
