Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
me, k čomu reč našu pripraviť musíme. Ak príďe raz k tomu vec, isťe že sa len povíši reč domáca, ktorá sa od národa v krajiňe našej užíva a hovorí. Keď kmen nás k sebe príďe, do života pospolitjeho a síce s tím čo je jeho domahať sa buďe, a k tomuto tjež buďe mu reč vlastná na dobrej pomoci. Jedno buďe druhuo napomáhať a jedno druhjemu ruki podávať. — Stav zemjanski národa Slovenskjeho vždi nás k domácej reči, abi sa literatúri našej chiťiť mohou, napomínau. Mi ňesmjeme zaňedbať žjadnu čjastku národa nášho, a tím meňej tú, ktorá nám v svojom staňí mnoho poraďiť a pomucť muoťe. A z tohoto stavu vistúpili v najnovších časoch zástupcovja a obrancovja národnosťi našej, ako slávni Ján Čaplovič, visokoctení Ďorď Košút a podžupan Turčjanski i královskí radca, velkomožní p. Emerich Lehockí, mnohozaslúžení náš Gašpar Fejérpataki a druhí. Z lohoto stavu prosilo vjacej sto o povoleňja na naše Slovenskje novini, a je mladích milovňíkou národnosťi našej z tohoto stavu hodní počeť. I z tohoto vidno, že v nárečí našom Slovenskom celí kmen náš sa spojí, a po stoleťjach rozpadnutosťi i stuďenosťi v ňom sa údovja jednej roďini poznajú a na novo zvítajú a obímu.
Toto sú dúvodi, ktorje máme za užívaňja Slovenčini vo spisach naších a ktorje sme Vám úprimňe predňesli, Slováci! Či uznáťe dúvodi tjeto, či prímeťe svoju Slovenčinu? zle, zle bi bolo kebi sťe ju ňeprijali a vari zas inam s túžbamí svojimí sa obráťili. Ponosuvali sťe sa na Češťinu: tu teda máťe nárečja svoje, v ňom i srdce i misel svoju celkom vijadrit muožeťe a buďe Vám ono hovoriť, bo zo srdca viťjeklo, k srdcu a buďe hovoriť zrozumňe a jasno k misli Vašej. Kebi sťe sa od ňeho odvráťili a zas za inším bažili, bolibi sťe rovní ňezdravjemu, ktorí z mjesta na mjesto sa premáva a ňikďe uspokojeňja ňenachoďí. Zle, zle s takím ňezdravím, a zle bi tak s Vamí bolo, Slováci! Ale preč s timíto mišljenkamí, Vi chceťe žiť a tak obímeťe to, čo Vás k životu veďje, čo o Vašom živoťe zvestuje, obímeťe svoju Slovenčinu! Vitaj, vitaj Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna, ale dávno utajená
