Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
len hospodáriť pre seba, ale ktorí majú srdce dobruo a chcejú pomuocť matke našej tak dlho opuaťenej, svetom opovrhnutej a po ďeťach svojich laskavo ruki rozpínajúcej! Misljeť si budú daktorí, že vari vistupujeme na svet s našou Slovenčinou pre omrzlosť dajakú na Čechou, ktorích nárečím sme si do teraz pomáhali. Pravda je, že Česi ňedržali sa k nám vždi tak akobi boli mali, ale mi preto ňikdi sme na tú mišljenku ňeprišli, abi sme od ích nárečja v spisach naších odstúpili, najme teraz ňje kďe nám a to dvojnásobňe všetko nahraďiu šlechetní Českí gróf, Leo Thun, jasná hvjezda Slovanská v kmeňe Českom, vo známich svojich dvoch spisach „Über den gegenwärtigen Zustand der böhmischen Literatur und ihre Bedeutung“ a v druhom „Die Stellung der Slovaken in Ungarn.“ Úprimňe, spravedlivo visloviu sa tam spomenutí šlechetní muž, čo tu s hlbokou k ňemu vďačnosťou pripomíname, a šlechetnjeho grófa za príklad ňestrannosti všetkím bratom naším vistavujeme. — Budú si vari daktorí aj to misljeť, že sa od Čechou odtrhnúť chceme, ale zachovaj nás Boh od odtrhnuťja. Kdo sa teraz od bratou svojich trhá, padňe pod najťažšú odpoveď pred národom naším. Mi v tom zvazku s ňimí, ako sme boli, aj na ďalej ostať, čokolvek znameňitjeho vivedú si osvojuvať, s ňimí v duchovnom spojeňí stáť a kďe ím buďeme muocť čo dobrjeho urobiť, vikonať chceme, ako to naspet od ňích ako bratou očakávame.
A teraz sa ešťe k Vám obracjame, Slováci, a kladúc ruku na srdce hovoríme Vám: všetko čo sme robili, robili sme a robíme pre život Slovanskí, pre život Váš!
