Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
jeho obsahujúci napísať museu, bo bi to vihladávala známosť úplná Slovenčini a dokonaluo jej viskusuvaňja, čo sa bez známosťi dokonalej Slovenčini našej stať ňemuože. Práca teda i tak na toto sa obráťiť musí a či mi ku prebuďeňú a rozviťú života nášho drahjeho kmena k tejto práci sa pribrať ňemáme? Tak sme teda leňiví a daromní, tak nám kmen náš na srdci málo leží! Varuj nás Boh od tejto leňivosťi a záhalčivosťi! Luďja tí, ktorí nás na jakíkolvek spuosob od práce odtrhujú, nám ňeprajú a zluo o nás majú i roztrusujú domňeňja, bo chcejú abi sme to, čo nám inší pohoďja, prijímali a s tím sa zabávali. Alebo keď nám prajú, velmi planú známosť majú o behu vecí. Česká grammatika a Českí slovňík ňje sú naše, a tak pre túto príčinu mi sa s ňimí uspokojiť ňemuožeme, ale vlastnú grammatiku i vlastní slovňík mať musíme. Keď ale tí luďja prácu túto za zbitočnú držja, krem odvracuvaňja nás od práce este aj to isťja, že je vec zbitočná pre národ, keď už jednu grammatiku má, vjacej grammatík virábať a vidávať, bo to podla ích misli musí biť ťjež čistuo času mrhaňja. Národ teda má prestať na jednej grammatike a na jednom slovňíku: ňje je ale toto docela ňepravďivuo isťeňja? Všetko skusuvaňja reči, všetko skusuvaňja napospol sa tímto zatracuje a keď bi sa toto za pravdu prijalo, národ bi každí prí všetkom na jednom ďjele museu prestať a potom sa uložiť. Prečo že Česi ňeprestali na starej prvej grammatike ale vždi novje a novje vidávajú? Kolko ích je u ňích: Nejedljeho, Dobrovskjeho, Burianova, Žjakova, Koňečnjeho a mnoho iních! Dobre majú, že sa o bádaňja svojej reči starajú, a to samuo aj mi urobiť musíme. Ale reknú tí, čo starje predsudki zastávajú a sami ďalej ňemislja: načo to znovu prácu začínať a život náš obňeskoruvať? Toto domňeňja je práve takuo ako prujšje: či mi tím obňeskoríme život náš? Muože bit život bez žiťja, bez jeho prebudeňja? A či su nám istje hraňice vimeranje pokjal len sa doškrabať máme, či je nášmu životu istá medza viznačená, pokjal buďe a muože trvať? A či teda máme sa ponáhlat abi sme dačo zo života ňezmeškali? Ňje je to pravda, že sú nám istje medze položenje a istá hoďina
