Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
jeho obsabujúci napísať museu, bo bi to vihladévala známosť úplná Slovenčmi a dokonaluo jej viskusuvaňja, čo sa bez zná- mosťi dokonalej Slovenčini našej stať ňemuože. Práca teda tak na toto sa obráťiť rousí a či mi ku prebuďeňú a rozviťú ži- vota nášho drabjeho kmena k tejto práci sa pribrať ňemáme? Tak sme teda leňiví a darómní, tak nám kmen náš na srdci máloleží! Varuj nás Boh od tejto leňivosťi a záhalčivosťi f Luďja tt, ktorí nás na jakíkolvek spuosob od práce odtrhujú, nám ňeprajú a zluo o nás majú i roztrusujú domňeňja, bo chcejú abi sme to, čo nám inší pohoďja, prijímali á s tím sa zabávali. Alebo keďnám prajú, velmi planú zhámosť majú o behu vecí. Česká grammatika a Českí slovňik ňje sú naše, a takpretúto príčinu mi sa s ňimí uspokojiť ňemuožeme, alevlast- nú grammatiku i vlastní slovňík mat musíme. Keď ale tí luďja prácu túto za zbitočnú držja, krem odvracuvaňja nás od prá- ce este aj to isťja, že je vec zbitočná pre národ, keď už jednu grammatiku má, vjacej gramroatík virábať a vidávať, bo to po- dla ích misli musí biť ťjež čistuo času mrbaňja. Národ teda m£ prestať na jednej grammatike a na jednoro slovňíku: ŕije je ale toto docela ňepravďivuo isťeňja? Všetko skusuvaňja reči, všet- ko skusuvaňja napospol sa tímto zatracuje a keď bi sa toto za pravdu príjalo, národ bi každí prí všetkom na jednoro ďjele moseu prestať a potom sa uložiť. Prečo že Česi ňeprestali na starej prvej grammatike ale vždi novje a novje vidávajú? Kolko ích je u ňích: Nejedljeho, Dobrovskjeho, Buríanova, Žjakova, Koňečnjeho a ranoho iních! Dobre majú, že sa o bádaňja svojej reči starajú, a to sarauo aj mi urobiť musíme. Ale reknú tí, čo starje predsudki zastávajú a sami ďalej ňemislja: načo to znovu prácu začínať a život náš obňeskoruvať? Toto domňeňja je próve takuo ako prujšje: či mi tím obňeskoríroe život náš? Muože bit život bez žiťja, bez jeho prebudeňja? A či su náro tstje hraňice viroeranje pokjal len sa doškrabať máme, či je nášmu životu istá medza viznačená, pokjal buďe a muože trvat? A či teda máme sa ponéhlat abi sme daco zo života ňezmeškali? Ňje je to pravda, že sú nám istje medze položenje a istá hoďina
