Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
vimeraná, pokjal žiť máme a muožeme, ale buďeme žiť, kím všetko čo je pre život náš odsúďenuo ňevikonáme a tak čas sa musí rjaďit podla nás a podvrhnúť nášmu životu. — A čo že za reč vizdvihňeťe za spisovnú, ohlasuvať sa budú hlasi protivňíkou naších? Akú že inšú — ako Slovenskú, a to síce tú, ktorá je najpravďivejšja Slovenská, najzavaruvaňejšja, najčisťejšja, najplnohlasňejšja a pri tom najrozšíreňejšja! A takáto je reč tá, ktorá sa hovorí v Turci, v Orave, Liptove, Zvoleňe, Ťekove, Gemeri, Honťe, Novohraďe, horňej Trenčjanskej i Ňitránskej stolici a po celej dolňej zemi. Túto už sám Šafárik a za ňím všecci inší rozvažití a pilní bádačja za opravďivú reč Slovenskú uznávajú a to všetkím právom. Je aj v dolňej Trenčjanskej, Nitránskej i v Prešporskej stolici Slovenčina, ale pre blízkosť Moravi sa ona tu i tam v daktorích prípadnosťach na nárečja Moravskuo ponáša, a preto tu i tam od druhej Slovenčini odstupuje. Že tamtá je najpravďivejšja, najzavaruvaňejšja reč Slovenská, to na svojom mjesťe dokážeme. I sami Slováci po Trenčíňe, Ňitre a v Prešporskej stolici Slovenčinu spomenutú za najverňejšú a najlepšú Slovenčinu uznávajú i kďe príležitosť majú, raďi ju pochiťja. A samá táto reč tak na inších odchodňe od ňej hovorjacich Slovákou puosobí, že Slováci Prešporskí, Ňitránski, Trenčjanski sa ju tak rečeno ňevedomki podučja a daktorje svoje od ňej odchodnje formi s jej formamí popremjeňajú. Dajedňi k vizdvihnuťú daktorjeho podrečja za reč spisovnú hlavňje dáko mesto v ktorom sa to podrečja užíva alebo vážne v tom podrečí spísanje kňihi, ktorje v nároďe visoko sa ceňja, držja za potrebnuo, mi aňi jedno aňi druhuo ňemáme, ale v našom stave aňi jedno aňi druhuo ňepotrebujeme. Nám je život náš v tomto ohlaďe najlepším vodcom a zákonom. Nárečja to, ktoruo je v živoťe najužívaňejšje a sa v ňom najlepšje zadržalo, ktoruo najvetšú silu v živote prezradzuje, vezmeme si za reč spisovnú a tak pomeríme náš čisto duchovní život so skutočním, tamtomu dáme pevní základ na tomto a vihíbňeme všetkím odporom. Ňikdo nám ňebuďe smjeť na oči vihoďiť, že je naša reč vimislená, bo je docela zo života
