Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
tje sili musíme rozjatriť a rozviťja ích všetkimí prostrjedkamí napomáhať, a toto sa staňe prácou i mnohím tích síl zaňeprazňuvaňím. Kdo ňemá chuťi do práce, ten ňje je s namí a ten buďe vivolávať, abi sme sa aj ďalej len na druhích ohljadali a ukazuvať nám buďe na slabosť našu, takíto ale človek ňemá v živoťe našom dúveri a všecci tí, ktorí tejto dúveri ňemajú, sú alebo ňeznalci, alebo leňivci, alebo slabosi. Kdo nám pomuože inší keď ňje mi sami? Kebi sme alebo sili životnej ňemali, alebo túto silu ňerozvili, žjadna v sveťe moc bi nás od zahinuťja ňeviratuvala a darmo bi nás hoc kdo podopjerau, bo bi sme len predca do hromadi padli a skvacli. Postavme sa teda, ale si zastaňme na pole s chuťou do práce. Aj v tomto ohlaďe stojí slávňe medzi namí Kollár a ligotá sa náš pracovití, ňeunavení, príkladní Hurban, ktorí v mladom ešťe veku tolko a tak vivjedou, že jeho život je naozaj do vrúcneho povážeňja. On aj v literatúre už na svoj mladí vek mnoho urobiu, aj mnoho pre ďalší čas nahotoviu, aj v okolí svojom, kďe povolaňja mau, všaďe noví život prebuďiu, a puosobiu aj na ďalšje aj ďalekje okolja, i všetko svoje čo mau životu nášmu ochotňe bez všetkích nárokou obetuvau. Na Ťeba verní, ňeunavení pracovňík Slovenska, s úctou a s láskou hlaďí mláďež naša, na ktorjeho tvári je sila života vibitá. Keď takíto mužja v kmeňe našom povstávajú, isťe že nám je život súďení. Súďení nám je, ale majme sa preto k práci a rozvime sili naše, ku ktorích rozviťú nás priveďje milá naša reč starootcovska, naša silná Slovenčina. Poveďja nám pravda istí luďja, že načo to život začínať a načo sa do novej práce chitať, keď už máme od inších mnoho prerobenuo, čo bi sme si bez velkjeho trúďeňja len osvojiť mohli. Vistatuvať sa budú s Českou grammatikou a s Českím slovňíkom, kďe mi si veci tjeto na novo virobit musíme a tak podla ích misli do zbitočnej práce sa púšťať buďeme. Tjeto reči skoro odpoveďe ňezasluhujú, bo sú blúdne a k tomu ešťe hnusnje. Kdo nás chce a opováži sa od práce odvracuvať, ten ňechce život náš, a kebi sme mi aj Slovenskí písať ňechceli a ňemuseli, predca bi sa grammatika nášho nárečja a slovňík bohatosť slov
