Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/70

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

prácou ustavičnou ňezmorení, vrúcni Palkovič, Ťebe, dakedi visoko postavení, na Slovákou plním okom milosťi pozerajúci Rudnav, sláva Vám ešte teraz medzi namí pracujúcim! Tebe, Ottmaver srďeční, Ťebe, ňeunavení, obetí a zásluh plní Harau- Ijak a Ťebe naposledok Hollí velební, čo si prežiu v duchu svojom všetkje Slovákou časi a na zádumčivom Považí rozžjale- ním zápalním hlasom na svojich z ťichjeho Považja si povolá- vau. Oj dopočuli sme Tvoje žjalne hlasi, i prichádzame sa Ťi poďakuvať, muž velební! — Takto hla pristali braťja naši ka- tolícki k nárečú nášmu domácemu, a mi evanjeKci stáli sme dosjal pri Češťiňe, či je ňje ale pre nás toto rozčesnuťja, kraena krem toho ňevelkjeho, hroznuo ňešťesťja? kďe bi sme sa prá- ve, abi sme fca duchovňe ďalej podali a všetko čo nás tiskne prevládali, čím najmocňejšje a največmi spojiť mali! K mno- hím našim bjedam pristupuje aj hroznuo toto ňešťesťja, ktoruo abi čím skuor od nás sa odvráťilo, má biť každjeho z nás prá- ca najvetšja a povinnosť svatá. Dokjal buďe medzi namí toto rozčesnuťja trvať, doťjal bíiďe život náš len trhaňina, doťjal sa budú o nás proťivňíci oťjerať a nám v najšlechetňejších prácach prekážať, doťjal sa ňepostavíme ako Slováci a zo života nášho pospolitjeho nič ňebuďe. Prestať teda musí toto rozčesnuťja a nastať musí bratrskuo spojeňja. Či je ňje pravda, že sme sa do teraz s bratmí našimí katolíckimí jeden druhjeho straňili, že sme o prácach ích pre vzďelanosť a povíšeňja národa nášho skoro ňeveďeli, v ňích alebo malú alebo žjadnu úcast ňebrali, a predca robili bratja naši katolícki to samuo čo aj mi robíme a robit chceme, horeli za tím samím za čím aj mi horíme, na srdci nosili to samuo čo aj mi na srdci nosíme! Žijeme tu spolu, bívame na zemi starootcovskej, sme si zo všetkích naj- bližší, ba tí samí, a jeden o druhom ňevjeme! robíme to sa- muo a ruki si ňepodávame! A jako sme sa mi do bratou na» ších málo starali, tak sa oňi naopak málo starali do nás: akí že bi teda úžitok mohla mať všetka naša práca? Prečže s tím rozčesnuťím, preč s cudzotou medzi bratmí! Podávame Vám ruki, braťja naši, na spoločnú pre národ náš prácu, podávame