Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
čini medzi insimí nárečjami Slovanskimí v malom obraze reic Slovanskú predstaviu. Iďe už povesť o d vjacej rokou medz Slovanmí o napísaňí zrovnávajúcej graramatiki Slovauskej, jestli ale dajaká sa napíše a spisuvaťel ňebuďe dobre zbehlí v nárečí našom, jeho ďjelo buďe jednostrannuo a ňedovršenuo. Na tolko je hla naše nárečja vážno a v takomto položeňí sa medzi ná- rečjami našimí nachádza. Keďmi Slováci vlastnuo nárečja ob- rábat buďeme, spisi naše budú mať ku všetkím kmenom Slo- vanskím snadní prístup, lebo ich každí kmen krem spisou svoj- ho nárečja a najbližších z toho radu, ku ktorjemu jeho nárečja patrí, najlepšje zrozumje. Tento prístup ku všetkím pokrvním kraenom v Slovenčiňe je pre nás Slovákou velrai vážni a duo- ležití, i kebi sme sa Slovenčini ňechiťili, ňepoznali bi sme aňi povolaňja svoje, aňi čas a potrebi jeho, a bezpečňe rject muo- žeme, že bi sme sami proťi sebe a povolaúú svojmu brojili. Pre túto svoju prístupnosť roá Slovenčina, ako pevňe veríme, peknú v Slovanstve budúmosť.
Braťja naši Siovenskí katoiíci pridŕžali sa tjež v dávňej- ších časoch Češťini, že ale u katolíkou vždi vetsja príchilnost k svojmu domácemu ako k ňedoroácemu bola, odstúpili skoro od nárečja Českjeho a chitili sa už dávno nášho vlastojeho Slovenskjeho, počnúc v ňoro kňihi spisuvat a vidávať. Puovod- covja tohoto povíšeňja nárečja nášho boli na konci minuljeho stoleťja: Ignác Bajza, Ďurko Fandli a slávni Anton Bernolák, ktorí cestu prekljesňili slávnemu Slovenskjemu za naších časou spevcovi, Jánovi Holljemu, čo dávni a terajší život Slovákou uťešeňe vispjevau. Za timíto obráťili sa braťja naši katolícki a nahali nás evanjelikuu pri češiiňe. Povíšeňja nárečja nášho Sloveuskjeho za reč spisovnú od Bernoláka a požehnaních jeho nástupcou vikonanuo ňevišlo zo sebevolnosti, ale pridŕžaňja sa domáceho a z toho poznaňja že Slováci len v svojora vlastnom nárečí dačo vikonai muožu. Nárečja naše bolo tímto raužom podstava, na ktorú si zastali a k ludu svojmu ópustenjemu a zaňedbanjemu sa obrátili, i česť a sláva Vám nás už odomrelím: Ťebe, pracovití Bajza, Fandli a Bernolák ňeunavení, Ťebe,
