Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/67

Zo stránky Wikizdroje
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

píšu a musja tuším písať: piji, 'seji alebo piju, seju, vidí, chodí alebo vidéji, chodéji, potocích, bŕezích, pro dobré lidi, pro velké pánv atď. Teda bi sme sa už v tomto sotva zjednoťili, a čo bi aj na to prišlo, na jakú bi sa strakaťinu a vimislenú plátaňinu reč zrobila!! Čja bi to bola reč? Česká či Slovenská? aňi jedna! Akí bi sa duch v tej reči vislovuvau? Českí či Slovenskí? aňi jeden! A kdo bi (o všetko ako sa má písať ustanoviu? Dakolko spisuvaťelou? či sú tí mocňejší, silňejší ako národ sám a obecná reč jeho? Dakolko bi ích tak písalo, drubí bi pri starom ostali, a jeden bi písau tak, druhí inak, lebo bi sebevolnosťi dvere boli do korán otvorenje, a čo bi staďjal vikvitlo ? Len číra strakaťina spisovná, ktorej bi sa za krátki čas každí nasíťiu a potom bi sa zas každí k svojrau navráťiu. Ňje dakolko bláv tvorí a vimí- šla reč, ale reč si vitvorí národ sám, a povinnosť jeho vzďe- lauích sinou je tou rečou, ktorá je jeho, sa k ňemu prihová- rať a o tom čo znajú ho viučuvať. Tejtoradi teda naskrze užiť ňemuožeme, ako každí viďí, z dostatočních príčin. — Krem spomenutích vlastností má naše nárečja aj tú, že je na slová velmi bohatuo. Keď Slovenskí náš slovňík, ktorjeho hodnt) časť je už zhotovená, víďe, o tom sa každí presvedčí. Buďerae sa teda muocť v plnohlasnom nárečí našom pekňe, v bohatom rozmaňito, podla vuóle vijadriť a buďeme pri všetkom tom náš- mu ludu na pochop lahkí.

Nárečja uaše, ako sme už aj hore viššje pripomenuli, aj čo do forjem aj čo do hmoti je takuo klbko všetkích nárečí Slovanskích, z ktorjeho ňitki sa rozvíjajú po všetkích. Mnoho takjeho sa v našom nárečí a jeho podrečjach nachoďí, čo sa v inších len roztrúsenuo, v každom dačo a po jednom ukazuje* Na svojom mjesťe to obšírňejšje dokážeme. Staďjal pocboďí, že nárečja naše Slovenskuo vsetkje kmeni Slovanskje medzi všetkimí nárečjaini najlahšje rozumejú a že ono každjemu z ňích najsnadňéjšje naučiť sa prichoďí. Lutuje nóš slávni kra- jan Šafárik, že naše nárečja Slovenskuo ešťe málo do známo- sťi prišlo a pravdu má, bo ono učeňja sa všetkích nárečí SIo~