Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/66

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka bola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

nášho a Českjeho nárečja, ktoruo sme hore viššje na krátko predložili, lahko vibadá. Čo do zavaruvanosti previšuje ono vo vjacej formách ňje len Českuo, Slovinskuo ale krem forjem práve v samej hmoťe aj druhje Slovanskje nárečja. Naše formi na pr. skloňeňja slov samostatních sú velmi zavaruvanje a prvotním o mnoho vjac ako daktorích inších nárečí bližšje, čo naša Slovenská grammatika dosvedčí. Kolme cíťa na pr. Česi uchíleňje sa svojho nárečja od prvotňejších a starších forjem, staďjal viďeť muožeme, že dakedi von z úžitku svojho nárečja plnšje, zavaruvaňejšje naše formi užívajú, ktorje u ňích už dávno sa straťili. Tak na pr. dakedi v ích spisoch nachádzame hrobmi, pánmi, potokách mjesto ích vlastnjeho: hroby, pány, potocích atď., tak si aj pomáhajú keď daktorí píšu: pijú, žijú mjesto: pijí, žijí atď. Zbočeňja tíchto a podobních forjem ku škoďe určitosti reči dobre cíťiu znameňití Čech Hanka a preto v predmluve k Rukopisu Kralodvorskjemu napomína čitaťelou, abi básňe Rukopisu Kralodvorskjeho ňečítali v terajšej reči Českej, ale abi ích čítali v starej, tej plnohlasnej reči. Ba z jeho najnovšjeho vidaňja Rukopisu Kralodvorskjeho sa zdá, že si tento vichírení muž umjeňiu k starej zavaruvanej reči sa navráťiť, lebo píše na pr. vidáňje, národnjeho, pjeseň atď. Rusi napospol o našom nárečí povedajú: „Vaš jazyk charošo sďeržalsja“ (Váš jazik sa pekňe zadržau), a to je čistá pravda. Raďja nám daktorí, abi sme nárečja Českuo podržali a ho len v spisovaňí našom plnohlasňejšimí našimí formamí tu i tam vipĺňali: lež čo si tím poraďíme? Hňeď ale po predku musíme povedať, že nárečja Českuo našimí formamí, ak máme pri jednoťe v reči spisovnej s Čečhmí ostať, ňikdi tak vipĺňať ňemuožeme, ako bi sme museli a chceli, bo Česi na takúto prjemenu a obecnuo užívaňja naších forjem sotva docela pristať muožu. Mi podla ducha nášho nárečja ňikdi inakšje písat ňemuožeme, ako: pijem, sejem, viďja, choďja, potokoch, brehoch lebo potokách, brehách, pre dobrích luďí, pre velkích pánou atď. Česi ale sotva bi tak písať mohli, bo je to proťi svojstvu ích nárečja. Oňi