Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/63

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

na kňihi, ktorje z Čjech dostávau alebo ktorje boli tu u nás v nárečí tom popleťenom, z vetšini Českom, z menšini Sloven- skom písanje, ustavičňe žaluvau, že ích ňedobre rozumje a že z ňích preto osohu ňeberje. Kímkolvek lud náš k duchovnje- mu životu sám sa úeprebuďiu, inaksje pravda biť ňemohlo, teraz ale keď sa k životu duchovnjemu čo ďen vjac a vjac chá- pe, vec sa premeňiť musí a naša povinnost je, abi sme, ako duchovní ludu vodcovja, brježďeňja viššjeho života roedzi lu- dom našim na všetek možoí spuosob napomáhali, čo sa nám tak najlepšje podarí, keď buďeme preň celkom zrozumúe písať, keď i k jeho srdcu i k jeho misli v takej reči hovorit buďeme, v ktorej on sám mislí a žije, a s ktorou sa jeho celí život zrástou. Na Češťinu srae mi boli v čas potrebi len uťisk- nutí i pomáhali sme si s ňou tak dobre ako sme veďeli, že ale celí život náš ona ňepreberala, ňeurobiia, trebas ňejedno sto- leťja sa u nás ako reč spisovná prídŕžala, žjadno vetšje dur chovnuo pohnuťja v ludu našom, lež mi sme si len podremu- vali a hliveli. Cas ten uz, ďakuvat Bohu, prechádza i keď lud náš k životu sa prebrau, žjada si zit s tím, čo samuo preňho má plno života a takáto mu je naša Siovenčina, jadrná, pekná, vírazná a bohatá. S ňou sa ukrívau Slovák vo tmách, s ňou, vernou jeho družicou, prežiu svoje pohadzuvaňja a potupu, i teraz keď mu čas lepší nastáva, teraz bi ju mau opusťiť a na stranu od- hoďiť? Ňje, ňje, s ňou bou pred svetom ukrití, s ňou vistúpi na svet, s ňou bou v opovržeňí, s ňou sa ťjež, Boh dá, oslávi a dožije časou lepších, uťešeňejších!! Nášmu teda ludu ťažko pri- choďila Češťina, ale aj sarai tí daktorí učiťelja ludu ako že ju znali? Viďlme to najlepšje z naších škuol evaňjelickích, kde každí skoro učiťel druhú mau reč, druhí pravopis, a tak lud náš k ňičomu pevnjemu priviknút a reč spisovnú sa viučiť ňe- mohou, bo ju dokonále, s malimí víminkamí, aňi jeho učiťelja ňeznali. A či je to ňje velká bjeda, keď národ v ňičom istom ňje je spojení, ale sem taip rozraelení, ňje je spojení v tom v čom bi mau biť celí najtuhsje zjednoťeni, a takú vec ňeznajúci, čo bi rou pred všetkím inším dobre známa biť musela? Kňihi