Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
na kňihi, ktorje z Čjech dostávau alebo ktorje boli tu u nás v nárečí tom popleťenom, z vetšini Českom, z menšini Slovenskom písanje, ustavičňe žaluvau, že ích ňedobre rozumje a že z ňích preto osohu ňeberje. Kímkolvek lud náš k duchovnjemu životu sám sa ňeprebuďiu, inakšje pravda biť ňemohlo, teraz ale keď sa k životu duchovnjemu čo ďen vjac a vjac chápe, vec sa premeňiť musí a naša povinnosť je, abi sme, ako duchovní ludu vodcovja, brježďeňja viššjeho života medzi ludom našim na všetek možní spuosob napomáhali, čo sa nám tak najlepšje podarí, keď buďeme preň celkom zrozumňe písať, keď i k jeho srdcu i k jeho misli v takej reči hovoriť buďeme, v ktorej on sám mislí a žije, a s ktorou sa jeho celí život zrástou. Na Češťinu sme mi boli v čas potrebi len uťisknutí i pomáhali sme si s ňou tak dobre ako sme veďeli, že ale celí život náš ona ňepreberala, ňeurobila, trebas ňejedno stoleťja sa u nás ako reč spisovná pridŕžala, žjadno vetšje duchovnuo pohnuťja v ludu našom, lež mi sme si len podremuvali a hliveli. Čas ten už, ďakuvať Bohu, prechádza i keď lud náš k životu sa prebrau, žjada si žiť s tím, čo samuo preňho má plno života a takáto mu je naša Slovenčina, jadrná, pekná, vírazná a bohatá. S ňou sa ukrívau Slovák vo tmách, s ňou, vernou jeho družicou, prežiu svoje pohadzuvaňja a potupu, i teraz keď mu čas lepší nastáva, teraz bi ju mau opusťiť a na stranu odhoďiť? Ňje, ňje, s ňou bou pred svetom ukrití, s ňou vistúpi na svet, s ňou bou v opovržeňí, s ňou sa ťjež, Boh dá, oslávi a dožije časou lepších, uťešeňejších!! Nášmu teda ludu ťažko prichoďila Češťina, ale aj sami tí daktorí učiťelja ludu ako že ju znali? Viďíme to najlepšje z naších škuol evaňjelickích, kďe každí skoro učiťel druhú mau reč, druhí pravopis, a tak lud náš k ňičomu pevnjemu priviknúť a reč spisovnú sa viučiť ňemohou, bo ju dokonale, s malimí víminkamí, aňi jeho učiťelja ňeznali. A či je to ňje velká bjeda, keď národ v ňičom istom ňje je spojení, ale sem tam rozmelení, ňje je spojení v tom v čom bi mau biť celí najtuhšje zjednoťení, a takú vec ňeznajúci, čo bi mu pred všetkím inším dobre známa biť musela? Kňihi
