Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
šiť značí u kmenovcou Českích to samuo čo u nás povíšiť, u Slovákou znamená z hotovjeho alebo odmeranjeho ostať na pr. to sa mi z muojho platu zvíšilo. Česi užívajú sloveso povážiť len vo zmisle „erwagen", Slováci ťjež, ale aj vo zmisle cťiť na pr. ten človek nás aňi ňepovážiu, že k nám ňeprišjeu. Zpytuvať Čech rozumje vo zmisle „erforschen, forschen“, Slovák sa spituje t.j. dopituje sa, interrogat. Zaváť u Čechou hovorí sa o vetre, u nás tjež, ale aj o porážke, alebo ako Češi vravja mrtvici: zavjalo ho, porazilo ho, vjetor ho zašjeu, všetko značí: „der Schlag hat ihn gerührt.“ Poraziť u Čechou-premuocť v bitke, u nás o porantaňí, pošinuťí, Českej mrtvici: Pošínaut u Čechou vo zmisle „weiter bringen atď., ďalej padať, u nás vo zmisle poraziť. Vychitit Čechom značí „aus den Handen greifen“, nám to samuo ale aj pustiť sa do behu, do letu na pr. vjetor sa vichiťiu, orol sa vichiťiu. U Čechou líbiť se je len nasebaohraňičenuo, u nás aj sloveso inamnamerenuo, na pr. koňe lúbiť, v ktorom zmisle to Česi ňeznajú. Práve aj v odpornom zmisle nachádzajú sa tje istje slová u nás a u Čechou na pr. Česki vykázat znamená ňječo naznačiť, viznačiť, ako: vykázal mu místo v škole, u nás ale znamená vikázať: vipovedať, a tak doňesená za príklad vípoveď u nás bi práve odpornuo ako u Čechou značila, teda vikázau mu mjesto v škole, znamenalobi: vipovedau mu zo školi. A mnoho inších je takíchto slov. —
Obecnje, u Čechou známe, napospol u ňích užívanje slová sú Slovákom docela ňeznáme, od ňích ňikďe ňeužívanje, a naopak, slová u Slovákou obecnje sú Čechom docela ňeznáme. K prvím náležja na pr. blíženci, blivoň, biřic, beseda, bezděky, bidlo (Stange), blbý, blíti, braukati, brauk, brýle (Brillen), brnění, brslen, bručeti, chauliti se, chramostiti, chrliti, cpati, cvrčala, čalaun , čenichati, číti, čpiti, čuměti, díti, dna, dovádivý, draha, drast, drndačka, drndati, drn, drslavý, drtiti, drůběř, druh, drzí, dyka, jahen (kaplán) jednání (Handlung), jho, jih, jilec, jitrolec, jíva, jíví, jizlivý,
