Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
póchopu, ktorí sa menoslovím alebo gerundium visloviť mét. Prídavnje mená slovesnje u Čechou sú jedneho ukončeňja, na p. mui hledící, žena hledící, zvíre hledící atď. kďe Slovéci človek idúci, žena idúca, zvjera idúce hovorja. Ďalej ďelí sa Češťina od Siovenčini rozličním prí tích istích slovách pohlavím na pr. Česi hovorja: tá objčej, ten odév, ten ŕetéz, tén hro- zen, ten lej, tá zver atď., mi na proťi tomú: ten običaj, tá oďev práve tak ako tá obuv, tá reťaz, to hrozno, tá leja, ten zver atď. Do ňedávna ešťe hovorili Česi aj tá Dunaj podla Ňemcou až ím tó Koliár na oči vihoďiu. — Češi majú v in- šom vízname tje samje slové, ktorje roi v inšom užívame n.p. Češi hovorja chlap v zroisle surovoro, asi v toro ako Ňemci svoje Tolpl, Bengl, mi naproťi tomu v zmisle mužnom: to je chlap, po chlapskí sa zadržau. II Čechou bi dakoho s tím zle ucťiu kebi o ňom rjekou chlap, aie u nás, ako hovoríme, po- saďí s tím dakoho na koňa. II Čechou chlapík je asi to čo u nás chlap, u Slovákou chlapík je alebo maií chlap, ktorí sa dobre vrťiť zná, alebo šepleta. U Čechou znamená zboží rozličnje veci k ťelesním potrebám a aj duchovnje, u nás ale práve len zrno rozličnjeho spuosobu. U Čechou je svet len vo vízname ,,die Welt" užívaní, u nás znamená pravda aj to samuo, ,,die Welt" ale aj užíva sa vo zraisle luďí aj svetla a v tomto zadržuje svoj starodávni víznam. Slováci hovorja: tak svet o ňom súďi, svet bi ťa vismjau, potom tjež: vstau ešte pred svetom t. j. svitom. — Zbvtek značí u Čechou ostatok, zvíšok (der Best), u nás daromnuo trovéňja, mrhaňja: ten človek robí zbitok. — Šelma Čechom vi- znamenáva ďiví zver, u nás aj to, ale ťjež ako aj u Ňerocou človeka všeljake smješne kúski alebo aj daromnosti vistrájajú- ceho. Pláň sa hovorí u Čechou o roviňe, U nás o voďe, kďe rovno, ťicho iďe. Letňice sú u Čechou svjatki, u nás Turíce alebo Svatí Duch meňuvanje, letňica u hás znamená istú ženskú odev, ktorú sedtjacké ženi nosja. Ghudí u Čechou znamená chudobnj, u nás značí macer, mager. Banní u Če^ chou jutŕní, u nás zavčasní na pr. rannje hruški. Sloveso zví-
