Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
bola nám Slovákom Češťina. Ona tjež prišla k nám so svatimí kňibamí a došla pospolnjeho práva v kostolach naších, i bola nám dostatočná pokjal sme mi sami málo vjac čo robili ako hliveli, keďale sme sa naozaj k životu prebuďili, teraz ju zo spisou naších vitvárame, bo bi duchu nášmu raz už k životu prebuďenjemu leo na iarchu bola. Duch Slovenskí ijež len na svojich krjelach do letu sa pustit muože, a tjeto sú jeho vlast- nuo nárečja, ktoruo mu za čas panujúcej u nás Češtini a to síce s jej pomocou podrástali, teraz už odrástli a k letu zatre- potali! — čo sme robilŕza čas panuvaňja Češiini u nás? To čo ňehlivelo, písalo najvjac kňihi náboženskje, kňihi toho ob- sahu, akjeho obsahu kňihi sme mi od Čechou a s ňimí reč ích dostali. Už aj sami Česi nám na oči vihadzuvali, že vidá- vame len najvjacej kázňe a rozličnje kňihi homiletickje: dobrje, potrebnje, požehnanje boli a sú kňihi tjeto, ale chiiíme sa aj do inšjeho, buďeme aj veci inšje vispevuvai, buďeme vipravu- vuvať všeličo, to ale, bratja Českí, ktorí ste aj druhje veci vihladávali od nás, vispjevame a vipravíme, vispjevat a vi- pravit len muožeme v nárečí našom, ktoruo nám híba srdce a buďí.misel našu! Povstali u nás pravda za casu Češtini mu- žja pilní, pracovití, duchom velkí a rozšírili kruh pracuvaňja ducha nášho, ale tí si vo visloveňí citou, vo vijadreúí mišlje- nok svojich Slovenčinou pomáhali, i ňeboli bi ích ďjela tím bívali čím sa stali, ňebolibi sa nás tak dotkli ako sa dotkli bez pomoci nárečja nášho, ktoruo na srdce i misel našu naj- hlbšje puosobí. A predca bolibi ďjela tjeto, akokolvek sú úžitočnje, znameňitje, velkje, kebi už Slovenčina vtedi na čase bola bívala, po Slovenskí inakšje vipadli a pre nás Slovákou trebas s velkou úctou na ňe hlaďíme, znameňitejšimí ešte pa- metňíkamí boli bívali ako teraz, keď sú, čo do formi reči z vetšej polovice českje, z menšej Slovenskje. To platí o Tebe, Palkovič náš, čo od dávna pre rod náš Slovenskí pracuješ, o T ebe, bistrí Chalupka, pozoruvatel znameňití života nášho, o Ťebe, Kollár, velkí duch náš a platí to aj o druhích Slová- koch, čo sa umom svojim višvihli. Ukazujú síce daktorí na 4
