Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
bola nám Slovákom Češťina. Ona ťjež prišla k nám so svatimí kňihamí a došla pospolnjeho práva v kostolach naších, i bola nám dostatočná pokjal sme mi sami málo vjac čo robili ako hliveli, keď ale sme sa naozaj k životu prebuďili, teraz ju zo spisou naších vitvárame, bo bi duchu nášmu raz už k životu prebuďenjemu len na ťarchu bola. Duch Slovenskí ťjež len na svojich krjelach do letu sa pusťiť muože, a tjeto sú jeho vlastnuo nárečja, ktoruo mu za čas panujúcej u nás Češtini a to síce s jej pomocou podrástali, teraz už odrástli a k letu zatrepotali! — Čo sme robili za čas panuvaňja Češťini u nás? To čo ňehlivelo, písalo najvjac kňihi náboženskje, kňihi toho obsahu, akjeho obsahu kňihi sme mi od Čechou a s ňimí reč ích dostali. Už aj sami Česi nám na oči vihadzuvali, že vidávame len najvjacej kázňe a rozličnje kňihi homiletickje: dobrje, potrebnje, požehnanje boli a sú kňihi tjeto, ale chiťíme sa aj do inšjeho, buďeme aj veci inšje vispevuvať, buďeme vipravuvuvať všeličo, to ale, braťja Českí, ktorí sťe aj druhje veci vihladávali od nás, vispjevame a vipravíme, vispjevať a vipraviť len muožeme v nárečí našom, ktoruo nám híba srdce a buďí misel našu! Povstali u nás pravda za času Češťini mužja pilní, pracovití, duchom velkí a rozšírili kruh pracuvaňja ducha nášho, ale tí si vo visloveňí citou, vo vijadreňí mišljenok svojich Slovenčinou pomáhali, i ňeboli bi ích ďjela tím bívali čím sa stali, ňebolibi sa nás tak dotkli ako sa dotkli bez pomoci nárečja nášho, ktoruo na srdce i misel našu najhlbšje puosobí. A predca bolibi ďjela tjeto, akokolvek sú úžitočnje, znameňitje, velkje, kebi už Slovenčina vtedi na čase bola bívala, po Slovenskí inakšje vipadli a pre nás Slovákou trebas s velkou úctou na ňe hlaďíme, znameňiťejšimí ešte pametňíkamí boli bívali ako teraz, keď sú, čo do formi reči z vetšej polovice Českje, z menšej Slovenskje. To platí o Ťebe, Palkovič náš, čo od dávna pre rod náš Slovenskí pracuješ, o Ťebe, bistrí Chalupka, pozoruvateľ znameňití života nášho, o Ťebe, Kollár, velkí duch náš a platí to aj o druhích Slovákoch, čo sa umom svojim višvihli. Ukazujú síce daktorí na
