Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
Vás a raďja nám, abi sme Vás v tej polovičatej Českej reči nasleduvali a za Vamí sa držali, ale to pre dostatočnje príčini ňeurobíme, ba aňi urobiť ňemuožeme. Ktorjeho kmena strojom a visloveňím je reč táto? Českjeho či Slovenskjeho? celkom aňi jedneho. Takímto spuosobom sa človek aňi k Čechom docela skloňiť aňi k svojim obráťiť a dušu svoju tak akobi chceu otvoriť a visloviť ňemuože, ale sa hňeď sem hňeď tam strcja, z každjeho dačo kmáše, a na ten spuosob aňi jedno aňi druhuo dokonále ňevistaví, a potom aňi tak, akobi treba bolo, na ňikoho ňepuosobí. Duch národa Českjeho hoc je nášmu roveň je predca aj od nášho odchodní; národ Českí mau život historickí a bou ten život slávni, s tímto ale životom vjedla sa aj jeho reč za ruki, ona sa ťjež, bo kmen Českí ťesnimí mjestami pomedzi skaliská a tŕňa sa preškrabať museu, dačo oškrela, mi ňemali sme toho života, ňemali sme pravda aňi tej slávi, za to ale dodržali sme ducha svježeho, a jakí je duch náš, taká je reč naša: zavaruvaná, svježa, plná sili a tvorivosťi. Tejto reči sa mi ňepustíme, bo bi sme sa dňeská, zajtrá aj od ducha nášho odchílili, ducha nášho bi sme ňevislovili, život náš tak ako máme ňerozvili a Slovákamí sa v živoťe duchovnom ňestali. Preto ňebuďeme, ba aňi ňemuožeme kráčať za Vamí, trebas hlaďíme na Vás po sinovskí; bo sme nado všetko oddaní kmenu nášmu potlačenjemu a pre ňedostatok duchovnjeho života do teraz opovrhuvanjemu. — Mi ňepovažujeme Vás za postavi, pri ktorích čo do reči bi sme sa zabavuvať mali, ale považujeme Vás za prjechod k samjemu nárečú nášmu, k našej Slovenčiňe; Vi sami sťe nám na Slovenčinu ukazuvali, keď sťe z pola nárečja Českjeho do svojho si prebehúvali i kolkorazí, keď pre odchodnosť plodou druhjeho toho pola z nášho sťe si kvjetok odtrhnúť ňemohli, túžobňe po našom poli strakavím a pekním kvjeťim visjatom sťe pozerali: kolko si sa razí tak po našom poli obhljadou Kollár náš! Naozaj Vi sie takí prjechod ku Slovenčiňe, ako boli v Rusku pred uveďeňím národňjeho nárečja do spisou tí, ktorí si v Staroslovanskej reči s polštinou a obecním nárečím pomáhali, a jako tam
