Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
zroďiť ňemohli, ale sa zroďila reč jedna zbalamuťená a táto je aj vo spisoch v zemi Englickej v úžitku.
Navrhňe sa síce že u nás Slovanou preto jedna reč spisovná sa ňezakoreňila, lebo náš národ Slovanskí ako Englickí, Francúski, Špaňjelski ňeprišjeu pod jednu vládu, ale sa pod rozličnimí vládamí rozkúskuvau, mi ale ďalej puojďeme a opítame sa: prečo že národ Slovanskí sám dobrovolňe vjacej vlád a královstvou medzi sebou utvoriu, prečo sa on v jednej vláďe ňespojiu? Ňespojiu sa v jednej vláďe ale na vjacej královstvou sa rozpadnuv pre tú príčinu, že bou a je kmenovití a preto vjacej vlád utvoriu a rozličnje prijau spisovňje jaziki, keďbi ale v nároďe pod rozličnimí vládamí stojacom aj rozličnje spisavnje reči vistúpiť museli, prečo že u Ňemcou a Talianou pod všeljakimí vládamí rozďeleních jeden jeďiní spisovní jazik do behu prišjeu? Tak hla ňje rozličnje vládi ale rozličnje kmeni sú naozajsná príčina všeljakich spisovních rečí, ktorje v jednom nároďe sa zakoreňja. — Kmenovitosťi tejto u Slovanou mnohovíznamnej mohou slávni náš Šafárik vo svojich starožitnosťach za dobrí dúvod užiť starobilosťi nášho národa, bo istotňe okolnosť táto na velkú jeho starožitnosť ukazuje. — Pozorlivím teda okom po národoch v histórii pred namí stojacích pohljadnuc, ňemuožeme sa naskrze čo do reči spisovnej na národi tjeto odvolávať, bo viďeli sme že je tam docela od národa nášho rozličnuo rozviťja a že tam rozličnje sú od naších okolnosťí. Čo sa tam stalo potrebňe, nám to ňetreba, a práve preto ňeiďe to u nás do života. — Odvolávaňja sa teda z ohladu spuosobu nášho života na národi pripomenutje ukazuje len toho, kdo to robí, ňeznámosť a ňevedomosť a ňeprináša ťjež žjadneho úžitku aňi národu, aňi tomu, kdobi život jedneho národa na druhjeho formu rád nastrknúť, bo život iďe a puojďe cestou svojou a krik jedneho alebo aj mnohích ho ňezastaví, aňi na druhú stranu ňeobráťi. Stala sa ťjež u nás znameňitá a v živoťe našom, ako sme už hore viššje pripomenuli, najvážňejšja príhoda, preklad písma svatjeho do reči tak rečenej Staroslovanskej a rozšíreňja jeho