Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
v reči tejto s náboženstvom kresťanskím po zemach a rodoch naších, a predca táto tak vzňešená, tak znameňitá príhoda podobná tej u Ňemcou pripomenutej, rovňe velkej, ňebola v stave ako Ňemcou tak Slovanskje naše kmeni v jednom spisovnom jaziku zjednoťiť a vo vňešnej forme jednu jeďinú literatúru utvoriť. Náš slávni, spaňilomislní krajan, Pavel Jozef Šafárik, hovorí sám v mnohovážnom svojom ďjele „Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten. Ofen 1825" v § 6. na stránke 59 o príhoďe tejto takto: „Hvjezda novjeho duchovnjeho života višla nad Slovanmí v Srbsku, Bosnii, Bulharsku, Pannónii a Morave, keď Cirill a Method v ích vlastnej reči začali ím čítať sv. omšu. Reč dvoch tíchto bratou, ktorú oňi pri preklaďe sv. písem užívali, prišla do toho stavu, abi ako ňeskuor v Itálii Toskánska a v Ňemecku Horňosaská, spisovnou rečou Slovanskou sa stala a tak aspon duchovnú jednotu medzi roztrhanimí článkamí tak ďaleko rozšírenjeho národa spuosobila: keď zrazu pretržki medzi víchodňou a západňou cirkvou vec docela prekrúťili a peknú náďeju zmarili.“ On sám teda považuje túto príhodu za tak znameňitú žebi spojeňja Slovanou v jednom spisovnom jaziku bola mohla uskutočňiť, a predca to ňeurobila, ňje sú ale tomu vina, jako náš Šafárik sa nazdáva, roztržki medzi víchodňou a západňou cirkvou, bo takbi aspon kmeni Slovanskje k víchodňej cirkvi sa priznávajúce, medzi ktorimí táto roztržka žjadno rozdvojeňja ňeurobila, bola znameňitá tá príhoda v jednom spisovnom jaziku spojila a jednotu túto, keď bi opravďivím ohňiskom jednoti bola bívala, až do naších časou zadržala, ale mi, tomuto v cirkevnej staroslovanskej reči spojeňú naprjek, za naších časou viďíme že ňepanuje medzi timí kmenamí jeden spisovní jazik, ale že Rusi vo svojom, Srbi vo svojom a Horváťi, ktorí z ňích k víchodňej cirkvi patrja, ťjež len vo svojom nárečí kňihi spisujú, a vjacej sa sotva k reči Staroslovanskej vráťa. Prečo teda títo v literatúre svojej pri reči Staroslovanskej ňeostali, prečo sa oňi od ňej odťjahli a k svojim nárečjam skloňili? Rozstúpeňú sa Slovanou a prijaťú
