Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/43

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

tam aňi živej, čerstvej národňej poesie. A pre tento ňedosta- tok rozmaňitosťi, pre ňedostatok kmenou mohlo sa i jedno ná- rečja za hlavňje a samoplatnuo vizdvihnúť a duchovnjeho života francúskeho truhlou úmluvi stať. Kdo bi chceu život a národ Slovanskí s Francúskim zrovnávat a naň sa u nás odvolávať? isťe ňikdo inší iba človek povrchní, krátkozrakí. Kolko je u nás kmenou a kolká proťi tomu rozmaňitosť života?

V nároďe Bimskom, ako isťe vjeme, ňebolo žjadnich kmenou, a táto ňekmenovitosť národu Bimskjemu celí svoj život náramnou prácou zaňeprázňenjemu a životu jeho usta- vičním tímto namáhaňím a pracuvaňím v próze strvávajúcemu velmi dobre svedčí. U Bimanou bola jedna reč v živoťe po- spolitom užívaná, prerobená, viokrúhlená, druhá obecná, pod- stata predošlej ňeokrúchaňejšja. Z tejto obecnej reči s pri- mješaňím mnohjeho z tamtej viokrúhlenej a z námelu z cu- dzích rečí najme z Gérmanskej zroďila sa terajšja reč Talian- ska, z tejto zase rozličnosť Tôškánska alebo račej Florentínska spisamí slávneho Dante Alighieriho a spisamí Petrarkovimí a Boccaččovimí v 13. a 14-tom stoleťí ustálila sa a vizdvihla za reč spisovnú Taliansku, ktorá je aj v naších časoch v užitku. Ako dakedi u starích Bimanou panuvala v pospolitom živote reč jedna, tak sa to stalo aj u Talianou a aňi sa inakšje stať ňemohlo. Z ludu jednu reč obecnú užívajúceho pod námelom z rečí druhích národou ňemohli virásť kmeni, ale sa alebo celkom inšje národi vitvoriť museli, alebo len museu ostať národ jeden pomješaní, ktorjeho teda reč sa ťjež na rozličnje nárečja rozrást ňemohla, ale jednou rečou tam vjacej tu me- ňej pomješanou, tam tak, inďe inakšje vislovuvanou sa stala. Nazívajú síce napospol rozličnorečja tjeto ako Genuézko, Pa- duánko, Boloňézko nárečjamí, ale docela chibňe. Kďe sú kmeni pítame sa, keď ích zovjeťe nárečjami? Genuézkeho, Paduánskeho atď. kmenu ňjeť, bo to sú mestá a rozlično- rečja tjeto ňje od kmenou ale od mjest mená svoje dostali. Bozličnorečja sň toto, ňje nárečja, bo bi inakšje reč jedna za všeobecnú spisovnú ňebok mohla prijatá bívat a život všet-