Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
tam aňi živej, čerstvej národňej poesie. A pre tento ňedostatok rozmaňitosťi, pre ňedostatok kmenou mohlo sa i jedno nárečja za hlavňje a samoplatnuo vizdvihnúť a duchovnjeho života francúskeho truhlou úmluvi stať. Kdo bi chceu život a národ Slovanskí s Francúskim zrovnávat a naň sa u nás odvolávať? isťe ňikdo inší iba človek povrchní, krátkozrakí. Kolko je u nás kmenou a kolká proťi tomu rozmaňitosť života?
V nároďe Rimskom, ako isťe vjeme, ňebolo žjadnich kmenou, a táto ňekmenovitosť národu Rimskjemu celí svoj život náramnou prácou zaňeprázňenjemu a životu jeho ustavičním tímto namáhaňím a pracuvaňím v próze strvávajúcemu velmi dobre svedčí. U Rimanou bola jedna reč v živoťe pospolitom užívaná, prerobená, viokrúhlená, druhá obecná, podstata predošlej ňeokrúchaňejšja. Z tejto obecnej reči s primješaňím mnohjeho z tamtej viokrúhlenej a z námelu z cudzích rečí najme z Gérmanskej zroďila sa terajšja reč Talianska, z tejto zase rozličnosť Toškánska alebo račej Florentínska spisamí slávneho Dante Alighieriho a spisamí Petrarkovimí a Boccaččovimí v 13. a 14-tom stoleťí ustálila sa a vizdvihla za reč spisovnú Taliansku, ktorá je aj v naších časoch v užitku. Ako dakedi u starích Rimanou panuvala v pospolitom živoťe reč jedna, tak sa to stalo aj u Talianou a aňi sa inakšje stať ňemohlo. Z ludu jednu reč obecnú užívajúceho pod námelom z rečí druhích národou ňemohli virásť kmeni, ale sa alebo celkom inšje národi vitvoriť museli, alebo len museu ostať národ jeden pomješaní, ktorjeho teda reč sa ťjež na rozličnje nárečja rozrásť ňemohla, ale jednou rečou tam vjacej tu meňej pomješanou, tam tak, inďe inakšje vislovuvanou sa stala. Nazívajú síce napospol rozličnorečja tjeto ako Genuézko, Paduánko, Boloňézko nárečjamí, ale docela chibňe. Kďe sú kmeni pítame sa, keď ích zovjeťe nárečjami? Genuézkeho, Paduánskeho atď. kmenu ňjeť, bo to sú mestá a rozličnorečja tjeto ňje od kmenou ale od mjest mená svoje dostali. Rozličnorečja sú toto, ňje nárečja, bo bi inakšje reč jedna za všeobecnú spisovnú ňebola mohla prijatá bívať a život všet-
