Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/42

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

a luďja sa ňje po kmenách ale po rozličních mjestach a krajoch, v ktorích bívajú, rozličnimí menamí zovú, na pr. luďja z de- partamentu Sejni, Marni, Ardennou atď. a pred tím z provin- cie Isle de France, Orleans, Gascogne atď. Od počjatku vlast- nej Francúskej obce vistupuje provincia Isle de France, v kto- rej leží Paríz, vždi na predku, ona dala základ celej francúskej obci, bo jej grófovja, jako najmocňejší z tejto provincie všetkje druhje grófstva i s grófmi jích podmaňili a svojej vláďe pod- vrhli. Takímto prvím mohútnim jej grófom bou po vistrčenJ Karolingou z Francie Odo, gróf Parízski, ktorí ďjelo pripome- nutuo začdu a inší ho po ňom dokonali. Ako vláda občjanska z pripomenutej provincie sa po celej Francii rozsírila a všetko si podmaňila, tak aj reč v tejto provincii užívaná rozprostrela sa po Francii a za jeďinú reč spisovnú sa vzala a prijala. Beč stúpala jedním krokom s vládou. Pre tú príčinu že táto pro- vincia a menovito slávno jej mesto Parlz nad všetki druhje sa vivíšilo a tam duchovnuo spojeňja života národa Francúskeho počjatok vzalo i staďjal sa po celej zemi rozšíriío, život du- chovní Francúski sa do tohoto mesta, z ktorjeho višjeu, zamo- riu, v ňom strjedok svoj našjeu, bo všetko v inších provinciách bolo len jeho nasleduvaňja, ohlas biťja tohoto srdca Francie. Preto muožeme rjecť, že Francúzi prežili svoju históriu v tom- to mesťe, jeho história je história Francie. Za naších časou tjež je v meste tomto i čo do vládi, čo do vjed, i čo do ume- ňja atď. všetko nahromaďenuo, skopenuo; provincie inšje z to- hoto mesta sa občjanski rjada, od ňeho všetko prijímajú. Tím- to zljaťim života Francúskeho v jednom meste stau sa ale život tohoto národa jednotvárni, bez všetkej rozmaňitosti jednim koljeskom sa pohibujúci. Ale sťjahnuťja toto života Francús- keho do jedneho mesta, rozšíreňja reči jeho po celej Francii ňebolo bi sa na žjaden spuosob prihoďit mohlo, kebi už od prvoťi v živoťe Gallskom rozmaňitosti sa boli nachádzali a ná- rečja s kmenamí rozličnimí v nároďe tom boli bívali. Mali síce Gallovja, ako z Cesara vjeme, rozličnje prjezviská ale tje boli len mjestne, ňje kmenovje. Ňebolo u Gallou kmenou, ňebolo