Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/42

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka bola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

a luďja sa ňje po kmenách ale po rozličních mjestach a krajoch, v ktorích bívajú, rozličnimí menamí zovú, na pr. luďja z departamentu Sejni, Marni, Ardennou atď. a pred tím z provincie Isle de France, Orleans, Gascogne atď. Od počjatku vlastnej Francúskej obce vistupuje provincia Isle de France, v ktorej leží Paríz, vždi na predku, ona dala základ celej francúskej obci, bo jej grófovja, jako najmocňejší z tejto provincie všetkje druhje grófstva i s grófmi jích podmaňili a svojej vláďe podvrhli. Takímto prvím mohútnim jej grófom bou po vistrčení Karolingou z Francie Odo, gróf Parízski, ktorí ďjelo pripomenutuo začau a inší ho po ňom dokonali. Ako vláda občjanska z pripomenutej provincie sa po celej Francii rozšírila a všetko si podmaňila, tak aj reč v tejto provincii užívaná rozprostrela sa po Francii a za jeďinú reč spisovnú sa vzala a prijala. Reč stúpala jedním krokom s vládou. Pre tú príčinu že táto provincia a menovito slávno jej mesto Paríz nad všetki druhje sa vivíšilo a tam duchovnuo spojeňja života národa Francúskeho počjatok vzalo i staďjal sa po celej zemi rozšírilo, život duchovní Francúski sa do tohoto mesta, z ktorjeho višjeu, zamoriu, v ňom strjedok svoj našjeu, bo všetko v inších provinciách bolo len jeho nasleduvaňja, ohlas biťja tohoto srdca Francie. Preto muožeme rjecť, že Francúzi prežili svoju históriu v tomto mesťe, jeho história je história Francie. Za naších časou ťjež je v mesťe tomto i čo do vládi, čo do vjed, i čo do umeňja atď. všetko nahromaďenuo, skopenuo; provincie inšje z tohoto mesta sa občjanski rjaďa, od ňeho všetko prijímajú. Tímto zljaťim života Francúskeho v jednom mesťe stau sa ale život tohoto národa jednotvárni, bez všetkej rozmaňitosti jednim koljeskom sa pohibujúci. Ale sťjahnuťja toto života Francúskeho do jedneho mesta, rozšíreňja reči jeho po celej Francii ňebolo bi sa na žjaden spuosob prihoďiť mohlo, kebi už od prvoťi v živoťe Gallskom rozmaňitosti sa boli nachádzali a nárečja s kmenamí rozličnimí v nároďe tom boli bívali. Mali síce Gallovja, ako z Cesara vjeme, rozličnje prjezviská ale tje boli len mjestne, ňje kmenovje. Ňebolo u Gallou kmenou, ňebolo