Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/41

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

dnej spisovnej reči záleží. Z pripomenutjeho, mislím, mnohí sa presvedčí, že život náš celkom inšou cestou, akou Nemcou, puojďe a v odchodnom od tíchto spuosobe vistupuvat buďe, presvedčí sa ťjež, ako mislím, každí o tom, že len tí u nás na život Ňemcou ukazuvať a odvolávat sa budú, ktorí všetko v je- dno mješajú a motajú, celkom inší obsah na tú samú formu nastrkujú, bo aňi jedno aňi druhuo ňerozumejú, jedrio ako druhuo, život ako život považujúc, a pri tom aňi jedneho aňi druhjeho podstavi a obsahu ňeznajúc. Nadhoďí sa ale, ako u Ňemcou tje rozličnje mená na pr. Sasou, Frankou, Alemanou, Gothou atď. atď. povstať mohli, keď tam kmenou podla nášho zmislu sa ňenachádza, a staďjal zavjerať sa buďe že predca mená tjeto na kmeni ukazuvat musja, aje mílňe. Rozličnje tjeto mená všeljake svojstva luďí ňemeckích, spuosob života, oďev atď. atď. viznamenávajú, od rozličních sedalísk, kďe tí lebo druhí Nemeckí luďja bívali a seďeli pochádzajú, rozlíčnje ale kmeni ňeoznačujú alebo s rozličnimí nárečjami na jedno ňevichoďja. Tak na pr. Sasi sa nazvali od ích zbroje $ax na- zvanej, tak tjež aj Frankovja od zbroje, ktorú oňi užívali a ktorá u ňích framja sa menuvala. U Slovanou je sila takích- to mjen od rozličních svojstvou luďí naších, ích sedalísk atď. pochádzajúcich napr. Poločaňja, Smoljaňi, Dregoviči, Turovci, Suselci, Radiroiči, Vjatici, Bužaňja, Veliňaňja, Norevlaňja, Drevljani, Polaňja, Sjeverjaňi, Uliči, Ďjadoši, Kolpjani, Za- porozi, Ljutiči, Vilci atď. atď., ktorje predca žjadne kmeni, okrem istje kopi nášho ludu tam lebo inďe seďjace, tej lebo inakšej povahi, ňeviznamenávajú. I to je pravda, že vjacej kme- novích mjen z takíchto prjezvisk svojstvá viznamenávajúcich počjatok vzalo a do behu prišlo, ale mená tjeto ňeskuor na odďjeli osobním nárečím hovorjace prepadli, inšje naproii to- mu, ktorje raenamí kmenovimí ňeostali, sa straťili, skaďjal tjež jasno sa viďí, že len kmeni v živoťe Slovanskom dostali značeňja. —

V nároďe Francúskom ňjeto ťjež žjadnich kmenou a tak aňi mjen kmenovích. Tam sň tjež prjezviská krajou a provinctí,