Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
sa s laťinskou bibliou tak rečenou vulgátou uspokojujú a na tejto, s vilúčeňím prekladou biblie do rečí národňích, dost majú? Luďja krátkozrakí, čo sa do histórie ňevmisleli ale len z vrchu po ňej pobehali hovorja pravda, že tím samím písma svatjeho predložeňím jedna reč spisovná v Ňemecku sa prijala a rozprestrela, docela na to ňemisljac, že kebi preložeňja toto samojeďinou príčinou povíšeňja tejto reči za spisovnú a rozšíreňja jej po Ňemecku bolo bívalo, mi Slovaňja ťjež jednu reč spisovnú podla toho bi sme mať museli, lebo aj u nás ťjež takíto príbeh sa stau ako u Ňemcou, t. j. do reči tak rečenej Staroslovanskej je u nás ťjež písmo svatuo preloženuo, s náboženstvom kresťanskím všaďe takmer medzi všetkimí kmenamí rozšírenuo a predca mi, trebas toto je príbeh v histórii našej najvážňejší, jednej spisovnej reči ňemáme ale sa jako v živoťe na vjacej kmenou tak v písaňí na vjacej nárečí rozchádzame. Prečo že sa u nás ňestalo to samuo čo u Ňemcou? Inší život, inšje, celkom inšje sú u nás spuosobi života a život náš ako pred tím tak najme budúcňe na ten spuosob vistupovať musí ako to jeho podstava so sebou donáša. Dobre sa to stalo u Ňemcou i pre ňích samích i pre inších, že sa v jednej reči spojili, bo oňi tohoto spojeňja, tejto jednoti k životu svojmu vjacej misleňím ako činamí sa zaňeprázňujúcemu, slovom k životu svojmu mislivjemu potrebuvali, abi vo viďjeku poznaňja i veďeňja to čo pre ňích a pre ludstvo napospol virobiť a nachistať potrebnuo bolo, tím lahšje nachistali a všetko svoje pracuvaňja ducha vždi na jednej tabuli pred očima mali a potom aj druhí k ích prácam lahko sa dostali. Touto jednotou reči ňebolo tam ňikomu násilja urobenuo, bo ako sme už povedali nachádzajú sa tam rozličnosťi rečnje ale ňje nárečja, u nás ale ako v kmenach rozvitích prihoďiť bi sa to muselo. Hlavňja vec v tomto ohlaďe je to, že život náš ňebuďe, ňesmje a ňemuože biť životom Ňemeckím, tím len mislivím, rozvažujúcim, máločinním, ale v živoťe našom musí sa spojiť oboje, i misel i čin, skaďjal vikvitňe život náš. K tomuto životu mi ňepotrebujeme tej jednoti, akú potrebuvali Ňemci, ktorá ako sme rekli, v je-
