Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/36

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

lia näšho, láska ale k životu nášmu kam ďjal vjac rasťje a na vidomoči každím dňom sa zraáha. Mŕtvim duchom pravda aňi to ňespomuože, ale spomuože Um čo sa ňeživja len samím cblebom, čo ňechoďja len po kuore zemskej a ňeviďja ďalej od kuori, ale ktorí sú živí ducbom, ktorí sa dávajú mu vjest a prebíjajú sa do hlbini jeho! —

Pri tomto vizdvihnuťí Slovenskjeho nášho nárečja za reč spisovnú pozdvihnú kmenovci naši, ako dobre vjeme, hlas a volať budú počínaňja naše rozdrobuvaňím, rozkúskuvaňím a abi nás o tom že počínaňje naše je ňepravďivuo presvedčili, odvolávať sa budú na národi inšje europejskje, Ňeméckí, Fran- cúski, Talianski, Špaňjelski, Englickí, ktorje jeden spisovní jazik majú a tíchto príklad nám vichvaluvať a k nasleduvaňú porúčať budú. Či je vizdvihnuťja nárečí naších na spisovnje rozdrobuvaňím, o tom sme už hore viššje hovorili, kďe sme dokázali, že bi ono len tak rozdrobuvaňím bolo, kebi kmeni naše tím jeden od druhjebo sa celkom odsekli, do tejto kme- novej odseknutosťi sa zamotali a v ňej strvávať chceli. Mi ale každjemu nášmu kmenu sme raďili a nakladali poznať ducbovní náš život a ustavičnú brať v ňom účasť, cím sa sebectvo od nás von koncom odstrkuje. Odvolávaúja sa v histórii na národi in- šje s tou námerou, abi sme ích v živote našom nasleduvali, to isťí, že sú v historii rovnakje časi a okolnosťi, čo sme mi ale už bore viššje vivráťili, keď sme dokázali, že v histórii sú vždi novje a novje zjaviská, ktorje len v príhodnícb okolnosťach po- vstávať muožu, a tak teda musja biť vždi novje a novje časi, novje a novje okolnosťi. Odvolávaíija sa teda na národi inšje s tou námerou, abi sme mi podla ích spuosobu žili a sa podla ňích v živoťe našom spravuvali, ňič, docela ňič ňeplaťí a keď bi stálo, ta bi vjesť muselo, abi čokolvek u druhích národou viďíme mi sme ťjež hňeď to prijali a do života nášho uvádzait. Bobja to daktorje národi, práve ale tím samím chudobu vlast- njeho ducha a vlastnjeho života ukazujú a sú opravďivimí opi- camíinších uárodou. Takíto požičaní, na národ nastrknutí život, že v nároďe základou ňemá, ňebuďe mať aňi zvelatku, ale chitro