Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
aj duch Slovenskí alebo Slovanskí vo svojej čistoťe a svježosťi, alebo abi som lepšje sa vijadriu, zachovali sa spolu duch i ná- rečja v pokojních, údolistích Tatrách naších, na zemi medzi Dunajom a Tatramí, v prvotních tíchto a najstaršícb, najdáv- ňejších sedaliskácb Slovanou na zemi Europejskej. Duch ten- to a nárečja naše sú jedno, i kdo ích chceš jedno od druhjeho odtrhnúť, trháš objatja, v ktorom sa ťi duch náš ukazuje a po- kojňe, milostňe ako dobrí mláďeňec z náručja vrstovňice usmje- va. Záleží nám teda a záležať musí aj všetkím naším pravím kraenovcom na tom, abi sme mi vo vlastnom našom nárečí pí- sali a to, čím sme nadcbnutí a naplňení, verňe ako to mislíme a cíťime, s tou samou vrúcnosťou, s tou samou túžobuosťou predstavili a rozpovedali. Aj toto teda jako aj známosť nášho nárečja jako podstatnjeho pri známosťi reči Slovanskej mocňe a ňeodolaťelňe nás k tomu ponúka, abi sme, keď ňechceme sami seba zaprjeť, keďchceme svedomito a verňe svetu nášmu slúžiť, písali v nárečí našom peknom, v nárečí našom Sloven- skom. — Velmi bi sme si ťjež prjali, abi tje kmeni a kmenki ktorje vo svojicb nárečjach písať ňemuožu, aspon s osnovou grammatickou i s pokladom slov svojich nárečí, vidajúc k tomu cjelu úplnje grammatiki a slovňíki, nás zoznámili a rovííe zo svojej strani všereč Slovanskú svojimí prídavkamí obohaťili a úplnú jej známosť možnú urobili. Mickievič vo svojich predná- šaňjach Parízskich o literatúre Slovanskej hovorí, že inšje ná- rodi víťazoslávne, pametnje stípi, chrámi a rozličnje pomňíki (Denkmal, monumentum) nastavali a na zemi kďe bívali po sebe ňehali, Slovaňja ale že ňenastavali takích po svojej zemi pomňíkou, predca ale že vikuvau ducb Slovanskí jeden takí pomňik ozorní, a ten je vraj reč Slovanská! Mickievič má docela pravdu! Žjadna reč na svete sa aňi bohatosťou slov aňi tolko- rakou rozmaňitosťou forjem svojich rečí našej Slovanskej ňevi- rovná, naša ale svatá povinnosť je ozorní tento pomňík Slovan- skí v celosíi svojej zachovať, kďe ešte vec možná viplňiť, okrá- siť, zokrúhliť, ňje zaňedbávat alebo práve kaziť a sebevolňe rozbadzuvat. Pomňík musí bit viplňení, celí, mocňe zbití,
