Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
Za naších časou, ako Kollár vo svojej vzajemnosťi hovorí, ňje dosť biť tím lebo tím kmenovcom, ale sa vihladáva biť Slovanom, ňje je dosť len to lebo inšje kmenovuo nárečja znať, ale vihladáva sa znať, ňje len ako Kollár vo svojom spise hovorí, tje lebo tje nárečja, ale na pospol reč Slovanskú, ktorá je vo všetkích nárečjach naších rozložená, bo akože inakšje buďeš Slovanom, čo je hlavňje pri vzájemnosťi, bez známosťi reči Slovanskej ? Keď buďeš znať len daktorje nárečja, buďe to známosť len kúskovitá, ňeuplná a ti ňebuďeš naskrze veďeť to čo je k pravďivosťi života nášho ňevihnutňe potrebnuo. Ale akože si nadobudňeš známosťi tej bez poznaňja nášho bohatjeho *), jadrnjeho, plnozvučnjeho, čistjeho slovenskjeho nárečja, ktoruo, ako svojim časom na svojom mjesťe dokážeme, je o moc od druhích nárečí Slovanskích zachovaňejšje, nárečja ktoruo ako Tatri sú strjedkom Slovanstva tak je strjedkom nárečí Slovanskích, ktoruo je prjechodom od víchodňích k západňím a v ktorom ako v klbku sú zvitje ňitki jednoti všetkích nárečí Slovanskích. Pod tímto ale čistím, ňeporúchaním, plnozvučním, všetkje nárečja Slovanskje spojujúcim, v strjedku nášho sveta hovorením a najstaršje meno Slovanou **) najčisťejšje zachovávajúcim nárečím naším Slovenskím zachovau sa
*) Velkú túto bohatosť nárečja nášho ukáže a na jasnuo svetlo vistaví slovňík Slovenskí, ktorí práve teraz jeden zo Slovenskích rodákou naších k vidaňú pripravuje a jako pripraví prjam na svetlo vidá. Pevňe veríme, že sa tam mnohím otvorja oči a že sa s počuduvaňím prizerať budú tomu dosjal zaňedbanjemu nárečú, o ktorom oňi to, čo uviďja, ňikdi ňemisleli, domáci i cudzí!
**) Nestor vo svojom letopise volá všetkích Slovanou Slovenamí a vivoďí všetkích zo slovenskjeho jazika, ktorí sa uňho víslovňe jazik slovenskí menuje. Mi Slováci sme toto najstaršje a všeobecnuo naše meno verňe zachovali. Ten istí Nestor vidáva zem Dunajskú za najstaršú vlasť Slovanou, o čom všetkom svojim časom a na svojom mjesťe obšírňejsje hovoriť buďeme.
