Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
uznávať. Tak aj náš kmenoví život musí biť Slovanskí, musí slúžiť životu Slovanskjemu, inakšje sa od svojej pravdi odtrhňe, preto ale buďe život bjedni, zakrpaťelí a dlho neobstojí. U nás ňič viššjeho biť, ňič za viššje nad Slovanstvo uznávať sa ňesmje, a k ňemu tak všaďe sa obracať máme, ňje ale ku kmenom tím spuosobom akobi oni boli celosťou, všeobecnosťou, i kdo z kmenou našich sa chce ako taká všeobecnosť nadhoďiť, druhích kmenou oči len k sebe ako k sebe obráťiť, ten má námeri čjastočnje a osoblivje. Všecci sme rovní v sláve! Jestli dakdo vjacej urobiu, dobre, urobiu si čo bola povinnosť tvoja, za čo ťi inší budú vďační, jestli dakdo meňej, usiluj sa, abis urobiu vjacej, všetko to buďe pre roďinu spoločnú, národňú a ludskú. Isťe v kmeňe našom musíme biť Slovaňja, v nároďe našom luďja: to je slávno, požehnanuo, to je visokuo určeňja naše Slovanskuo!
Obsahom svojim teda, jako sme viďeli, ďjela naše ňje sú Českje, ale sú ňje docela Českje aňi svojou formou t.j. rečou v ktorej sú písanje. Keď pohljadňeme do kňíh naších do teraz od evaňjelikou A. V., ktorí s Čechmí spoloční jazik v kňihách užívali, nájďeme že v ňích i Slovenskje naše formi i Slovenskje slová sú užívanje a presvedčíme sa, že aj v tomto ohlaďe kňihi naše od Českích odstupujú, v ktorích aňi vlastnje formi aňi slová ňenachádzame. Vjeme dobre z posúdkou Českích o našich kňihách, ako sa Česi nad našimí formamí a slovamí zastavuvali, ako ím prebívaňja v literárnej svojej reči poprjať ňechceli a nám ich vždi naspet vracali. Škultéti vo svojich básňach užiu dakolko Slovenskích slov, Českjemu súdu sa básňe lúbili, ale slová slovenskje sa z užívaňja literárneho viobcuvať kázali. A toto je urobenuo v básňacb, kďe slovo daktoruo tak názorňe (anschaulich) mišljenku maluje a ju tak predstavuje, že sa žjadnim inším slovom dosaďiť ňedá. *) Česi
*) V prácach zo Slovenska do Českích časopisou posjelaních sa vlastnje Slovenskje slová na čistje Českje, často aj s preinačeňím víznamu zamjeňali. Stalo sa to aj spisuvaťelovi tejto rozpravi. V „dumkách večerňích“ básňach, ktorje on do Kve-
