Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
uznávat. Tak aj náš kmenoví život músí bit Slovanskí, musí slúžiť životu Slovanskjemu, inakšje sa od svojej pravdi odtrhfie, preto ale buďe život bjedni, zakrpaťelí a diho neobstojí. U nás ňič viššjeho biť, ňič za viššje nad Slovanstvo uznávať sa ňesmje, a k ňemu tak všaďe sa obracať máme, ňje ale ku kmenom tím spuosobom akobi oni boli celosťou, všeobecnosťou, i kdo z kmenou našich sa chce ako taká všeobecnost nadhoďiť, druhích knaenou oči len k sebe ako k sebe obráťiť, ten má námerí čjastočnje a osoblivje. Všecci sme rovní v sláve! Jestli dakdo vjacej urobiu, dobre, urobiu si čo bola povinnost tvoja, za čo li inší budú vďační, jestli dakdo meňej, usiluj sa, abis urobiu vjacej, všetko to buďe pre roďiou spoločnú, národuú a ludskú. Isťe v kmeňe našom musíme biť Slovaňja, v nároďe našom lu- ďja: to je slávno, požehnanuo, to je visokuo určeňja nase Slovanskuo!
Obsahom svojim teda, jako sme viďeli, ďjela naše ňje sú Českje, ale sú ňje docela Českje aňi svojou formou t.j. rečou v ktorej sú pfsanje. Keďpohljadňeme do kňíh uaších do teraz od evaójelikou A. V., ktorí s Čechmí spoloční jazik v kňihách užívali, nájďeme že v ňfch i Slovenskje naše formi i Slovenskje slová sú užívanje a presvedčíme sa, že aj v tomto ohlaďe kňihi naše od Českích odstupujú, v ktorích aňi vlastnje formi aňi slová ňenachádzame. Vjeme dobre z posúdkou Českích o na- šich kňihách, ako sa Česi nad našimí formamí a slovamí za- stavuvali, ako im prebívaňja v literárnej svojej reči poprjať ňechceli a nám ich vždi naspet vracali. Škultéti vo svojich básňach užiu dakolko Slovenskích slov, Českjemu súdu sa bá- sňe lúbili, ale slová slovenskje sa z uživaňja literárneho viob- cuvat kázali. A toto je urobenuo v básňacb, kďe slovo dakto- ruo tak názorňe (anschaulich) mišljenku maluje a ju tak pred- stavuje, že sa žjadnim inším slovom dosaďiť ňedá. *) Česi
- ) V prácach zo Slovenska do Českích časopisou posjelaních sa vlastnje Slovenskje slová na cistje Českje, casto aj s preina- čeňím víanamu zarojeňali. Stalo sa to aj spisuvaťelovi tejto rozpravi. V „dumkách večerňích" básňach, ktorje on do Kve-
