Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
ktorje z ňích už Kollár vo spise svojom o vzájemnosťi viložiu, viložeňja inších mi na druhí čas a na druhuo mjesto odkladáme. Tímto ale ňehovoríme, žebi rovňe velkjeho spevca (Dichter, poeta) ako je Kollár inďe u inších kmenovích bratrancou naších sa ňenachádzalo alebo povstať ňemohlo, aňi to ňeisťime, že bi rovňe učenej hlavi, ako je Šafárik, u inších naších príbuzních ňebolo a sa ňevicvičilo, ale to povedáme a smelo isťíme, že sa ten zápal (Begeisterung, enthusiasmus), to velkuo zalúbeňja sa do tohoto predmetu, o ktorí v pesňi Kollárovej a ďjele Šafárikovom iďe, to pritúleňja Slovanstva k srdcu najvrúcňejšou láskou, to rovnakuo súďeňja o všetkích naších kmenoch bez všetkej víminki, to rovnakuo považuvaňja, horeňja za všetkím, čo sa ktorjehokolvek z ňích tíka, to srdce všetkím prajnuo, slovom to zamoreňja sa do Slovanstva so zabudnuťím seba, čo sa u Kollára najjasňejšje ukazuje, ňemohlo sa ňikďe inďe tak zjaviť ako u nás, ako u Slovákou. A tjeto naskrze Slovenskje ďjela, ktorje sú vítvorom nášho, v istom zvlášnom stave sa nachádzajúceho ducha menujú sa — literatúrou Českou! Či Čechovi bolo možnuo v tíchto časoch, po svojom dlhom histor. kmenovom živole, kďe kmenovitosť hlbokje koreňe pustila a mocňe zatvrdla takjeho ďjela stvoriť? ňemislíme ! Lež nahoďí dakdo, isťe, — keď ale bolo možnuo prečo že oňi tje ďjela ňestvorili? Povedá sa síce že na meňe ňič ňezáleží a že na pr. u Ňemcou ďjela Sasou, Bavorou atď. sa len ďjelamí Ňemeckími zovú, a sú ďjela Sasou, Bavorou atď. na čo ale a to po pravďe sa odpovje, že meno je podstatnuo a rozličnuo meno ukríva aj rozliční obsah, a ukrívať musí, inakšjebi aňi rozličnuo meno ňepovstalo a aňi povstať ňemohlo. Meno je forma a keď straťí túto formu, buďe aj inší obsah a tak druhá vec. To sa rozumje že meno podla näšho určeňja musí biť pochop (Begriff, conceptus) t. j. musí podstatu samú zahŕnať, alebo inšimí slovamí, musí vijadruvať a v sebe obsahuvať to, čím je vec to čo je, lebo inakšje buďe len meno povrchnuo, a takuo sa len na predmet prilepuje, z ňeho sa ňerozvíja, a tak ho aňi ňemeňí. Či ti buďeš volať dakoho Janom,
