Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/28

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka bola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

a takjeto budú tje, do ktorích sa on sám rozkládou, v ktorích sa život jeho rozložiu. Skutočná, životná mišljenka pre národ náš je mišljenka vzájemnosťi Slovanskej, ktorú Kollár náš visloviu, a z toho vidno jeho genia, bo visloviu to, za čím celí svet Slovanskí ťemno túžiu, čo národu nášmu najvjacej bolo treba a čo bolo teraz na čase. Skutočnosť a životnosť tejto mišljenki dokazuje to, že sa ona v živoťe našom tak prijíma a zápalom srdca i misli naše naplňuje. Skutočná je naozaj mišljenka vzájemnosťi, ale ňeskutočnuo, ňeživotnuo, životu odpornuo je obmedzeňja jej na štiri literatúri a tak akobi len na štiri kmeni, bo štiri kmeni ňje sú obsahom celím národa nášho, a tak aňi štiri literatúri príhodnou jeho formou, v ktorích sa celí čistoduchovní Slovanskí život ňeukazuje a ukazuvať ňemuože. Štiri literatúri to sú formulki v daktorích kňižkách a časopisoch sa nachádzajúce, to je ňje život; i preč so suchími, mrtvími theoriamí, preč s formulkamí, kďe je život inakší a to čerství, kďe ou inšje pohladáva. Preč teda s menuvaňím štír literatúr, kďe ích je vjac a kďe ích vjacej k rozviťú celjeho života nášho biť musí!! —

Ale pohladňime aj na to, či sa toto menuvaňja štír literatúr zrovnáva s celím ích obsahom a či tu ťjež mišljenka životu, formulkuvaňja skutočnosťi na prjek ňestojí? Naše plodi duchovnje literárne na pr. volajú sa literatúrou Českou: je to pravda ? Docela ňje! Tje plodi duchovnje literárne, ktorje sme mi Slováci dosjal vivedli, ako na pr. Kollárova Slávi Céra, Šafárikove Starožitnosťi Slovanskje atď. atď. ňemohli, smelo isťiť muožeme, v naších časoch ňikďe inďe v tom spuosobe, v akom sa ukázali, v tom duchu, v akom sa spísali, vistúpiť, okrem u nás Slovákou, bo v Tatrách, najstaršom a prvotnom bitovisku všetkích Slovanou, zroďila sa a najmocňejšje, najdúžejšje sa pocíťila, hocbi aj druhí ale omílňe si to osobuvali, vzájemnosť Slovanská a len v Tatrách, tejto najdávňejšej hradbe Slovanstva, ako ích Mickievič volá, sa zroďiť a k povedomú dozrjevať mohla. Ňjet tu mjesta, príčini zjaviska tohoto a prečo ono práve u Slovákou povstalo vipočituvať, da-