Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
okolnosťi novje, akích so všetkími podrobnostamí ešťe predtím ňebolo. Toto história učf a je to docela rozumnuo. Čo sa stalo, mohlo sa len v tích istích, v akích bolo, okolnosťach stať: Alexander V., ten pekní hrďina, mohou len v tom čase biť Alexandrom V-íin, tím krásnim nad svetom sa ligotajúcim mláďencom, v ktorom žiu; reformácia mohla ťjež len v tom čase, v ktorom sa zjavila, na svet vistúpiť. Prečo ua pr. teraz ňepovstávajú vjacej mňíske, riťírske rjadi atď. atď. a trvá ešťe krestanstvo, sú ešťe ňeverjaci ? prešli povstaňú ích príhodnje okolnosťi a preto ňemuožu povstať vjacej. Prečo ťjež ňepo- vstala prú vzájemnosť Slovanská, a nachádzali sa predca tje sa- mje kmeni Slovanskje aj predtím, ktorje sa teraz nachádzajú? V živote teda ludstva vistupujúce úkazi musja sa na veki s tím samím životom a so všetkimí okolnostamídobre schádzať, a to je blúd daromní chcet do života silou mocou strčiťto, k čomu on sám základu, podstavi ňedáva a čo okolnosťi ňežjadajú, da- romná je to k tomu aj práca, lebo sa to uastŕkanuo ňemá na čom zachiťiť, ňemá sa na čom rozložiť, preto sa aj v živoťe za- držať ňemuože. Často viďfme vistavuvať luďí pláni a silňe pra- cuvať na ích viveďeňí, a o pár časou ňeviďíme z ích plánou úičoho, okrem ak počúvame sťažuvať si puovodcou fch nad tím žalostňe, že sa ím pláni ích ňepodarili. Oňi dávajú príôiou zljemu, ňeschopnjemu, hluchjemu svetu, ale skutočňe príčina je v ňích samích, bo oňi s ňeskutočními alebo tak rečeno s ňeživotními mišljenkamí do života docela inšou cestou idúceho vpratať sa chceli, ale ňepoznajúc dobre potrebi života, s ňou sa o život trepli, po čom ích mišljenki, tje len formálne pláfti sa rozpraskli. Takí luďja padajú s mišljenkamí kotŕb svojich tak do života, ako čo mi Slováci hovoríme: že dakdo prišjeu akobi z duba spadou. Aňi v príroďe ňjet úkazou bez príhod- ních okolnosťí, ňjet búrki bez pár a inšjeho k tomu potreb- njeho. Preto sa vždi na to pozor dávať musí, keďs dačím pred svet vistupujeme, či je to životu treba, či mu je to teraz prí- hodnuo, či to buďe preň. — Vidno teda zo všetkjeho, že aj národ náš musí mať sebe príhodnje formi a spuosobi života,
