Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
ňepomáha všetko formulkuvaňja, ňič všetka suchá theoria, keď sa od života odtrhňe, ba s ňím práve do odporu postaví. Mišljenka a život ako všaďe v živoťe Slovanskom, tak aj tuto musja biť zmjerenje a virovnanje. Pripomenutuo určeňja vzájemnosti Slovanskej a obmedzeňja jej len na štiri literatúri vzalo si za príklad, ako zo všetkjeho vidno, život Récki a štiri literatúri, v ktorích sa tento na poli čisto duchovnom ukazuvau, ale to je velkí blúd, je číro, holuo nasleduvaňja, v ktorom samotvornosťi a tvornosťi tej, ktorá bi životu nášmu Slovanskjemu prislúchala, von koncom ňjet. Život Récki bou vo štiroch tíchto literatúrach dokonále vistavení, v ktorích kmeni vedla seba rovnoprávňe stáli, bo tri boli kmeni Récke, z ktorích kmen Jonskí sa vo všeliteratúre Réckej v nárečí dvojakjeho spuosobu,jednom puovodňejšom, plnohlasňejšom,druhom vibrúseňejšom ale aj zbrúseňejšom, tak menuvanom Attickom ukazuje. Každí život alebo každí obsah má, a keď chce skutočňe biť a opravďivo sa rozvíjať, mať musí sebe patrjacu formu, čo sa v živoťe Réckom aj tak stalo, bo tam kmeni, ktorje sú obsahom života Réckeho, vistavili Récki svoj život vo formách osobních, v nárečjach vlastních, a tak toto aj u nás, ak chceme abi sa život čistí, samotvorní, rozumje sa Slovanskí, v kmenoch naších rozvíjau a pri vjacej čjastkach ludu nášho ňezakrpaťeu a sa ňezatarasiu, biť musí. U nás ale ňje sú tri alebo štiri kmeni ako u Rékou, ale ích je jedenásť, lež mi ňežjadame, ako sme už aj hore viššje povedali, jedenásť literatúr, ňechceme abi každí kmen v svojom nárečí pisau, ale abi písau ten v svojom nárečí, ktorí má dačo duchovnjeho, osobnjeho, Slovanskjeho, ktorjeho sili duchovnje i materiálne k tomu vistačja, ktorí v nárečí sebe najbližšom ňemohou bi sa dobre visloviť a ďjela v ňom písanje lud jeho dobre zažiť a spotrebuvať. Toto žjadame a všetkím právom. Život náš Slovanskí je v históríi docela od inších rozďjelni, noví, svoj vlasťní, v histórii ale pri novom rozviťí života, pri novích okolnosťacb ňikdi z predchádzajúceho života a okolnosťí podobních, ale z ňích samích, čo a jako jedno lebo druhuo sa robí a rjaďiť má, súďiť sa musí, lebo sú
