Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/25

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka nebola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

ktorej jeden jeďiní plod, ďjéla nášho velebnjeho Holljeho vnú- trnou svojou cenou odváža peďesjať druhích veráami a veršíč- kamí visipaních kňižjek a kňižťičjek? je to tédá pravda. že má- me len štiri literatúri? či s tím ňešjalime seba a ňeklameme svet? alebo či tje literatúri ňje sň Slovanskje? či naša litera- túra ňje je tak Slovanská ako druhá, ba mocrazí keďna ducha a stavbu jej pozreme, Slovanskejšja? Zbadali sme, že najme tí, ktorí až velmi do svojich kmenou sú zalúbení a len v ňích a pre ňe žiť a pracuvať chcejú, určeňja toto štír literatúr Slo- vanskích s radosiou pochitili a pri každej príležitosti vistavuvali, ale veru už čas tomu klamu, tej práznej vipínavosťi, tej nadu- tej ňevštmavosťí koňjec urobiť, čas mišljeňkú so životom zrov- nať a zmjeriť, čas všetko čo Boh ná poli Slovanskom požehnau prijať a za to mu, uznaňím toho, srďečňe sa poďakuvať. O na- šom Hollom ňikďe, ňikďe zmjenki, krem čo sa dakedi o ňom u nás na Slovensku povedalo, ňikde zmjenki o velkích záslu- hách ňebobjeho nášho Palkoviča, a predca je HoIIí hvjezda prvej velikosťi na ňebi poesie Slovanskej a mužovja naši cíťili, pracuvali, do svojej starobi namáhali sa pre národ Slovanskí a bohabojňe svoj život k dobrjemu nášho národa viiiakladali, a ích aňi ňespomenú, a čo vjac sa ím aňi ňepoďnkujú, ňe~ vďační! Sem teda veďje tá vzájemnosť? To je laskavá, milosťi plná matka Slovanská, ku ktorej sa mi sinovskí držat mäme? Opravďivuo Slovanstvo je dobruo, ptnuo láski, ono sa priznä ku všetkím svojim ďeiom, velkím i mafím, nádherním i chatr- ním, bobatím i cbudobním, a to je jeho požehnaňja, s ktorím vistupuje a vistúpii musí pred svetom. Preč teda s každou v Slovanstve osoblivosťou, preč s ňízkim len v kmeňe svojom za- lúbeňím! Ňemislela to duša Kollárova, žebi to ta vjedlo a že bi raz z ňeúplnjebo určeňja Slovanskej vzájemnosti práve ňe- vzájemnost, samolúbosi, sebevolnost povstai mohla, ale naša povinnosije, keďnásledki toho víďíme, samuo zluo s koreňom vitrhňúi a ďalšje jeho rozširuvaňja zamedzii, čo inakšje sa ňe- staňe, okrem keď vzájemnosi naša úplňe sa určí a mišljenka vzájemnosti so skutočním iivotom sa zmjeri a virovná. Ňič