Preskočiť na obsah

Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/25

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka bola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

ktorej jeden jeďiní plod, ďjela nášho velebnjeho Holljeho vnútrnou svojou cenou odváža peďesjať druhích veršami a veršíčkamí visipaních kňižjek a kňižťičjek? je to teda pravda, že máme len štiri literatúri? či s tím ňešjalime seba a ňeklameme svet? alebo či tje literatúri ňje sú Slovanskje? či naša literatúra ňje je tak Slovanská ako druhá, ba moc razí keď na ducha a stavbu jej pozreme, Slovanskejšja? Zbadali sme, že najme tí, ktorí až velmi do svojich kmenou sú zalúbení a len v ňích a pre ňe žiť a pracuvať chcejú, určeňja toto štír literatúr Slovanskích s radosťou pochiťili a pri každej príležitosťi vistavuvali, ale veru už čas tomu klamu, tej práznej vipínavosťi, tej nadutej ňevštmavosťí koňjec urobiť, čas mišljeňku so životom zrovnať a zmjeriť, čas všetko čo Boh na poli Slovanskom požehnau prijať a za to mu, uznaňím toho, srďečňe sa poďakuvať. O našom Hollom ňikďe, ňikďe zmjenki, krem čo sa dakedi o ňom u nás na Slovensku povedalo, ňikde zmjenki o velkích zásluhách ňebohjeho nášho Palkoviča, a predca je Hollí hvjezda prvej velikosťi na ňebi poesie Slovanskej a mužovja naši cíťili, pracuvali, do svojej starobi namáhali sa pre národ Slovanskí a bohabojňe svoj život k dobrjemu nášho národa vinakladali, a ích aňi ňespomenú, a čo vjac sa ím aňi ňepoďakujú, ňevďační! Sem teda veďje tá vzájemnosť? To je laskavá, milosťi plná matka Slovanská, ku ktorej sa mi sinovskí držať máme? Opravďivuo Slovanstvo je dobruo, plnuo láski, ono sa prizná ku všetkím svojim ďeťom, velkím i malím, nádherním i chatrním, bohatím i chudobním, a to je jeho požehnaňja, s ktorím vistupuje a vistúpiť musí pred svetom. Preč teda s každou v Slovanstve osoblivosťou, preč s ňízkim len v kmeňe svojom zalúbeňím! Ňemislela to duša Kollárova, že bi to ta vjedlo a že bi raz z ňeúplnjeho určeňja Slovanskej vzájemnosťi práve ňevzájemnosť, samolúbosť, sebevolnosť povstať mohla, ale naša povinnosť je, keď následki toho víďíme, samuo zluo s koreňom vitrhňúť a ďalšje jeho rozširuvaňja zamedziť, čo inakšje sa ňestaňe, okrem keď vzájemnosť naša úplňe sa určí a mišljenka vzájemnosťi so skutočním životom sa zmjeri a virovná. Ňič