Zeľinkár

Údaje o texte
Titulok	Zeľinkár
Licencia	PD old 70

Predmluva

Jako sa už mnoho rázi stalo dobrím, ačkoľvek malím vecám (které na cirkvi, na krajini všeobecní osoh jeden saďí. druhí polévá a starostliví Boh jím kam dál vatší zrost dáva), tak sa včil stává našému znovu zbudovanému Slovenskému fiternému tovarišstvu. Mnozí o ňom pochibovaľi, zdáliž sa ono založí, založené vizdvihňe, vizdvihnuté zdaliž sa upevňí a po širokéj našéj slovenskéj krajiňe rozšírí? Ale všecko toto uš je našému národu ľen velmi z veľikú, a preto ščastľivú skúsenosťú preukázané. Listi, ano, všeľijaké kňižki podla novéj našéj dobropísebnosťi a dobromluvnosťi z rozľičních stran krajini k nám do knihotlačárňe sa posílajú a které sú včil pod perom, na budúcí čas sal slubujú, jestľi naší krajaňi túto o svoj národ horlivosť i darej zachovávajú (jako hodno je, abi ju zachovan pre budúce stoleta). O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicki sa móže inším rečám a vťipom v Europe vichválením z velkú chválu pripodobniť jak z duchovňíma tak ze svetskíma kňihami. S tohoto posledňého predsevzaťá krásnu a veľmi užiteňú kňižku poslal nám istí pilní náš tovariš, která sa po Pilném hospodárovi, po smutnéj hre Krizant a Daria, po Compendiata historia gentis Slavae počtu štvrtá z utratámi našého ľiterného tovarišstva tlačila, totišto: tento Malí zeľinkár, z velkích zeľinárskích kňich viťáhnutí, vikládající krátké, ale zretelné a vel'mi užitečné radi z običajními zeľinkámi proti ňemocám obidvojého ľudského pokoleňá. Ňe tak toto písmo jako sám ten nápis dosťi oznamuje a porúča veľkí užitek i osoh tejto kňižki; jako každému človekovi je milé jeho zdraví, tak bi mala biť v každém dome po Pilném hospodárovi tato kňižka vzácná: čím časťejšej kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo ňemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe, dobre nám buďe chiťiť sa radi tejto užitečnéj, od mnohích dobre skúsenéj kňižki. Kdo bi ju mal (krem Sana Consilia medica Joannis Tonsoris)7 z ma1ím novotním lavozierskím kotľíkom, móhol bi mať u seba malu potrebnu apatéku ze zelinek, z vodek pripravenu, móhol bi biť ňe len svojím domajším, aľe aj inším milosrdní samaritán. Pánům osadskím lekárom, mnohoverebním pánom farárom a inším hospodárom, od mestskéj apatéki oddálením, v rostlinách volačo všetečňejším, buďe tato kňižka potrebná, buďe osožná. Kterí pri horách, pri hájoch bívajú, jestli si len prostredňu známosť zeľinek zvážá, veľikí osoh s ňéj móžu mať, ačkorvek aj od hor oddáreňí na lúkách, pri potokoch, pri cestách, pri prekopách najdú mnohé užitečné zeľini proti ňemocám. Kdo bi ve veľikéj povážnosťi nemal zeľinu lomikameň Trank, pri potokoch rostnúcu, mnohé ňemoci, obzláštňe aľe rani hojícu? Kterí fajkár ňechcel bi si pri potokoch, pri barinách nazberať na zimu podbelu, keď bi veďel, že tento s tabákom fajčení jeho v zime od kašlu a v starosťi od záduchu vičišťí? Která žena ňechcela bi si nazberať v máji, v léťe polajki, černobilu, balšanu, marúnki, bederňíku a. i., keď bi veďela, že užitek tíchto zeľinek dá jej veľkí, dobrí lék v jej ňemocách? Kterí hospodár ňechcel bi vihoďiť ze svéj zahrad i bren, boľehlav, keď bi veďel, jako sú ťíto ostarané aj inšé smradlavé zeľini škodľivé? Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek ambroški (Augentrost), keď bi veďel, jako táto zeľinka dobre zrak čišťí, jako z radu tejto kňižki móže svojé zdraví zachovať. Písal o temto predsevzaťú kňižki Hipokrates písal téš o predlžeňí veku Aristoteles; tímto starodávňím kňihám móže sa táto včil oznámená pripodobňiť, lebo aj jejích radi v sebe obsahuje. Našé ľiterné tovarišstvo, chcejícé našému národu s túto krásnú kňižkú slúžiť, viplňuje Ciceronovu radu a domňeňí: Máme veďet, mluví on, 1) které veci r.ostú na zemi k úžitku človeka stvoreného; 2) Luďa sú na svete s tejto príčini zroďení, abi móhli biť medzi sebú jeden druhému na osoh.

Tento dvojakí cíl je príčina téjto tlačenéj kňižki.