Záznam z 1. plenárneho zasadnutia Česko-slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Komárne 9. 10. 1938

Údaje o texte
Titulok	Záznam z 1. plenárneho zasadnutia Česko-slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Komárne 9. 10. 1938
Licencia	PD SK

9. október 1938, 19-00, Komárno

Po zahájení schôdze zo strany predsedu československej delegácie, členovia obidvoch delegácií sa vzájomne predstavili. Potom československý delegát, vyslanec Krno, nadhodil otázku, v akej reči sa majú konať porady. Bolo dohodnuté, že oficiálnou rečou bude francúzština, avšak prakticky, vzhľadom na to, že veľká väčšina delegátov vie po mad'arsky, bude sa užívať tiež i maďarčina.

Tíso: Žiadam pána ministra Kányu, aby sdelil maďarské stanovisko.
Kánya: Predovšetkým prosím vysvetlenie o stanovisku československej vlády vo veci štyroch bodov, ktoré majú byť podmienkou na jednanie. Maďarská vláda dostala sľub, že tieto štyri body budú splnené.
Krno: Vo veci štyroch bodov môžem sdeliť toto:

• • I. Amnestia maďarským politickým väzňom bola udelená cestou administratívnou.
  • II. Demobilizácia sa už prevádza a samozrejme platí i pre maďarských vojakov.
  • III. Čo sa týka požiadavky zriadenia maďarských formácií pre zabezpečenie verejného poriadku, je to vec komplikovaná a musí byť objasnená pri ďalšom jednaní.
  • IV. Vláda je ochotná jednať o symbolickom predaní niektorých pohraničných častí, avšak najprv má byť sjednano jasno vo veci tretieho bodu.

Kánya: Wettstein dostal naše inštrukcie, ktoré odovzdal v Prahe.
Tiso: Nesúhlasím so stanoviskom, aby miestne organizácie maďarské starali sa o poriadok pod vedením maďarských a československých policajných a četnickych dôstojníkov. Hlavne neni prípustná prítomnosť cudzích dôstojníkov na tomto území. Ďalej maďarská vláda neoznámila, na ktorom mieste má byť toto opatrenie prevedené.
Kánya: Požiadavka sa vzťahuje na Maďarmi obývané kraje, kde je treba zabezpečiť poriadok spoločnými silami. Sú totiž faktá, ktoré svedčia o tom, že poriadok neni zabezpečený. Sú mnohé nedostatky.
Ďurčanský: Nikde nie sú žiadne nepokoje.
Tiso: Žiadam o sdelenie, kde bol porušený poriadok.
Kánya: Už by bolo pozde, keď by k tomu došlo. Neporiadky boli však na Žitnom Ostrove i inde
Ďurčanský: Snáď bolí organizované zvonku.
Tiso: Zabezpečenie poriadku je vecou kompetentných faktorov.
Wettstein: Minister zahraničia mi sdelil, že je to prijaté.
Krno: To sa vzťahovalo na štvrtý bod.
Wettstein: Povedal to o treťom bode.
Krno: Neni možné niečo podobného pripustiť, dokiaľ toto územie patrí k Československu,
Tiso: O tom som ničoho nepočul. V ministerskej rade bolo hovorené o liberálnej amnestii, o tom však sa do včerajšieho dňa vôbec nejednalo a nedostali sme v tom smeru žiadnych inštrukcií.
Wettstein: Minister Chvalkovský mi to sdelil ústne, o demobilizácii mi sdelil, že maďarskí vojaci budú vôbec prepustení z armády a že úradná delegácia učiní o tejto veci pred zahájením jednania úradný prejav.
Kánya: Všeobecná demobilizácia neni našou vecou.
Tiso: Musíme najprv vedieť, jak ďaleko siahajú maďarské požiadavky. Ináč neni možné jednať o týchto veciach.
Wettstein: Tomu sa veľmi divím, jelikož doteraz hovorilo sa iným tónom a iným spôsobom.
Tiso: Od tej doby nastala zmena. Dnes stojí tu vláda slovenská a je otázka, či maďarská vláda i teraz trvá na svojich požiadavkách.
Kánya: Ja jednám s vládou československou.
Tiso: Formálne ovšem, poneváč zahraničné veci sú spoločné, avšak ostatné veci spadajú do kompetencie autonómie slovenskej. Preto sa pýtam, či i za týchto okolností platí pôvodná nóta maďarskej vlády.
Kánya: V zahraničnej politike vláda je spoločná, nóta bola adresovaná tejto vláde a ja na nej trvám.
Teleki: Zmena bola prevedená len vo vnútornej politike.
Tiso: Zabezpečenie verejného poriadku je naším úkolom. Je to moja vec a ja som za ňu zodpovedný. Preto žiadam o sdelenie, kde bol porušený poriadok.
Kánya: Teraz by som vlastne chcel vedieť, koho mám vlastne pred sebou?
Tiso: V zahranično-politických veciach delegáciu vlády československej.
Kánya: To jest vládu československú.
Ďurčanský: O našom rozhodovaní bude jednať slovenský parlament a pražská vláda to schváli,
Tiso: Dohoda o Slovensku bola zjednaná so súhlasom všetkých českých strán a táto vec spadá do kompetencie slovenského parlamentu.
Kánya: Situácia sa ovšcm zmenila a to má byť objasnené.
Tiso: Teraz ešte v každom ohľade jedná vláda československá, avšak dokiaľ dôjde k prevedeniu týchto vecí, bude rozhodovať slovenský parlament.
Kánya: V zahranično-politických veciach spoločná vláda je kompetentná.
Tiso: Je to pravda, ale jedná sa o vnútorný poriadok a to je i úradne naša vec. Preto prosím o zdelenie, kde bol porušený poriadok.
Kánya: Od pražskej vlády dostali sme sľub, že predpoklady budú splnené. V zahraničnopolitickom ohľade sa situácia nezmenila a vnútorná politika mňa nezaujíma.
Tiso: Já neznám o žiadnej inej odpovedi.
Wettstein: Krno vás asi neinformoval.
Krno: Túto insinuáciu musím odmietnuť.
Kánya: Našou vecou je, aby sme rýchle rozhodovali. Jestli chcete vec preťahovať, vyvodíme dôsledky. U nás rastie rozčúlenie obyvateľstva. Beží o to, či sa môžeme rýchle dohodnúť a takým spôsobom, ktorý by umožnil lepší, intímnejší pomer. Predpokladom je však, aby jednanie bolo rýchle a aby neboli kladené nové ťažkosti. Myslel som, že s týmito vecami budeme hotoví behom 5 minút. Prvý bod je v poriadku. Druhý sme si predstavovali ináč. Tretí bod nie je rozhodnutý a očakávame odpoveď na bod štvrtý.
Tiso: To súvisí s tretím bodom. Chcem vedieť, na aké územie chcete vniknúť a aké územie má byť vyňaté z mojej kompetencie.
Kánya: Dohodli ste sa i s vládou nemeckou.
Krno: Tam bola reč o Henleina a nie o dve vlády. A konečne ani to sa nepodarilo.
Kánya: Len jediný bod je riešený, druhý neúplné a tretí vôbec nie.
Tiso: Chcem vedieť o jaké územie beží. Poriadok je všade zabezpečený a nikde nebol porušený.
Kánya: Sú mnohé ponosy na brutálne zaobchádzanie a to často bez príčiny. Sú správy o bití a mnohé podobné ponosy.
Andorka: To sú prípady z Komárna a z Nových Zámkov.
Tiso: Budú-li predložené konkrétne prípady, tie budú napravené a postarám sa o to, aby sa neopakovali. Chceme veci vybaviť čo najskoršie a postarať sa o to, aby sa neopakovali. Je záujmom nás všetkých, aby nastal normálny pomer a už teraz musíme prikročiť k vybudovaniu dobrého susedského pomeru.
Kánya: Čo bude so štvrtým bodom?
Tiso: Ani tretí nieje ešte riešený. To sú už územné otázky. Chceme vedieť, kde a v akej hĺbke chcete vniknúť na naše územie. Sme ochotní jednať o niektorých bodoch, to však nesmie zdržovať hospodárske a dopravné pomery.
Kánya: Ako si to predstavujete? Tiso: Chceme vedieť, o aké územie sa jedná.
Kánya: To vám zdelíme, avšak dostali sme sľub, že tieto body budú splnené pred denným poriadkom.
Tiso: O tom neviem.
Wettstein:Naším partnerom bol Krno.
Tiso: Medzi nami nieje sporu.
Wettstein: Ako vidím, tu chýba pozitívny bod.
Tiso: Je to naša slovenská vec.
Wettstein: Je to vaša vnútorná vec. Vy ste predseda československej delegácie a parlamentná odpovcdnosť sa nás netýka.
Tiso: Zachovanie vnútorného poriadku je mojou vecou.
Wettstein: Tretí bod nebol vážny, tam nebolo prekážok. Len pri štvrtom bode boli ťažkosti, dostal som však sľub, že i to bude vybavené.
Krno: Tretí bod nie je jasný. Preto žiadame objasnenie. /Tu vyslanec Krno nechal si predložiť protokoly jednania s maďarskou vládou/.
Tiso: My nechceme nezhodu. Sme ochotní symbolicky odovzdať Slovenské Nové Mesto a Ipoľské Šahy. Žiadame však zaručenie nerušenej dopravy.
Kánya: To je samozrejme.
Krno: Je to gesto našej dobrej vôle.
Kánya: Či by sme nemohli dostať Parkán miesto Ipoľských Šiah?
Tiso: Vec závisí od toho, čo povedia na to naši vojaci. /Tichá porada/.
Tiso: V Ipoľských Šahách bolo by to lepšie a rýchlejšie. Beztak beží len o gesto.
Kánya: O podrobnostiach sa dohodnú vojaci.
Andorka: Žiadame termín, behom ktorého sa to má uskutočniť.
Viest: Beží o niekoľko dní.
Andorka: Netrváme na Parkánu, uspokojíme sa s Novým Mestom a s Ipoľskými Šahami. Tam nie sú technické prekážky. Tam nieje vojsko, ani pevnosti,
Viest: Slovenské Nové Mesto môžeme odovzdať behom 24 hodín, Ipoľské Šahy behom 36 hodín
Andorka: Nejaká hodina nebude pri tom rozhodovať.
Kánya: Vzhľadom na toto viac-menej uspokojivé riešenie, prejednanie tretieho bodu necháme na dobu pozdejšiu
Krno: O poriadok by sa mohli postarať napríklad skauti,
Andorka: Ovšem s úradným charakterom.
Krno: Keď budeme rýchlo jednať, toho ani nebude treba.
Andorka: V okolí Hidasnémeti boli rekvizície a vyskytli sa ponosy.
Krno: My chceme pacifikovať a to sa tiež i stane. Už i sám fakt konferencie bude pacifikovať
Kánya: Druhý bod nebol riešený tak, ako sme si to predstavovali. My sme mysleli, že maďarskí vojaci nebudú prepustení spolu s ostatnými.
Tiso: O týchto veciach nemôžeme jednať, pokiaľ nevieme, do akej hĺbky siahajú maďarské požiadavky. Zo strany Nemecka až po obsadení došlo k jednaniu o týchto veciach.
Kánya: Mohli by sme prejsť na predloženie maďarského stanoviska.
Tiso: Bolo by lepšie pokračovať v jednaní v Piešťanoch, tam je viacej miesta.
Kánya: Ostaňme tu, je to dobré miesto.
Tiso: Je tu málo miesta, napríklad pre schôdze komisií.
Krno: V Piešťanoch je i letecké spojenie.
Kánya: Dúfajme, že jednanie nepotrvá dlho a že presťahovanie nebude mať zmysel. Kedy bude najbližšia schôdza?
Tiso: Zajtra doobeda o 10. hodine.
Kánya: Po obede môžeme sa už dohodnúť. /Potom prečítal francúzsku nótu o požiadavkách maďarskej vlády, ktorú vyslanec Krno tlmočil po slovensky/ (viď nižšie – pozn. Jos.).
Tiso: Nótu berieme na vedomie a ju preštudujeme. Do 10. hodiny však sotva budeme hotoví a mohli by sme jednať až po obede o 3. hodine. Žiadame však predloženie mapy.
Kánya: Sľúbil, že mapa bude odovzdaná a tým bola schôdza ukončená.

9. október, Komárno

Memorandum maďarskej delegácie o územných požiadavkách voči Česko-Slovensku a návrhu na plebiscit na Slovensku a Podkarpatskej Rusi

Hlavný cieľ, ktorý Maďarsko v Dunajskej kotline vždy sledovalo, bolo zabezpečiť mierové podmienky spolužitia medzi našimi dvomi národmi. Maďarská kráľovská vláda dúfa, že vláda v Prahe je si vedomá úsilia, ktoré Maďarsko v posledných rokoch vyvinulo pre dosiahnutie tohto cieľa. Maďarská kráľovská vláda je pevne presvedčená, že trvalé upokojenie tejto oblasti nemožno dosiahnuť inak, ako rýchlym stanovením nových hraníc Československa a prebudovaním československého štátu podľa želania všetkých národností, žijúcich na jeho území. Z tohto dôvodu Maďarsko prejavuje živý záujem a veľké sympatie voči požiadavkám slovenského a rusínskeho národa, ktoré smerujú k praktickému uplatneniu ich práva na slobodné rozhodnutie svojho budúceho osudu. Maďarská kráľovská vláda zastáva názor, že oddelené plebiscity vykonané pod medzinárodnou kontrolou by boli jediným správnym vyjadrením uplatnenia tohto práva a rovnako aj najvhodnejším príspevkom k vytvoreniu trvalého mieru medzi maďarským, slovenským a rusínskym národom. Popri tom, že Maďarsko venuje osobitnú pozornosť problému Slovákov a Rusínov, jeho záujem sa, prirodzene, v prvom rade sústreďuje na osud územia, ktoré obýva maďarská väčšina. Postoj Maďarska v tejto otázke vychádza zo základného princípu rovnakého stanoviska, ktoré sa uplatnilo voči nemeckému a poľskému obyvateľstvu a ktorý princíp medziiným prijali a potvrdili v Mníchove štyri veľmoci pri príležitosti ich stretnutia. Na základe princípu rovnoprávnosti Maďarsko žiada o prosté pripojenie územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktoré obývajú Maďari, a to za rovnakých podmienok, ktoré sa aplikovali v prípade nemeckého a poľského obyvateľstva, Požiadavky Maďarska, týkajúce sa opätovného pripojenia územia, obývaného Maďarmi, sú podrobne vyznačené na pripojenej zemepisnej mape. Okrem toho na mape sú vyznačené tie územia, na ktorých podľa názoru maďarskej vlády, slovenský a rusínsky národ by mal vyjadriť svoju vôľu formou plebiscitu.

Návrhy Maďarska, týkajúce sa podmienok evakuácie a prevzatia odstúpeného územia, sú zhrnuté v priloženej nóte. Maďarska vláda pri formulovaní svojich požiadaviek bola vedená snahou pripraviť pôdu pre trvalé zmierenie našich národov. Je presvedčená, že toto zmierenie sa môže dosiahnuť iba radikálnym odstránením všetkých príčin, ktoré by v budúcnosti viedli k nezhodám. Maďarská vláda je pevne presvedčená, že československá vláda, vedená podobnými pocitmi, prejaví voči Maďarsku takú istú ochotu, akú preukázala voči Nemecku a Poľsku, čím sa položí základ pre priaznivý vývoj vzťahov medzi maďarským národom na jednej strane a českým, slovenským a rusínskym národom na strane druhej. Maďarská vláda očakáva, že vo všetkých uvedených otázkach sa v krátkom čase môže dosiahnuť dohoda, čo umožní Maďarsku poskytnúť záruky novovytvorenej situácii.

9, október, Komárno.

Príloha maďarského memoranda o otázkach evakuácie odstupujúceho územia a jeho obsadzovaní maďarským vojskom a orgánmi

Návrhy Maďarskej kráľovskej vlády, týkajúce sa podmienok evakuácie a prevzatia územia, ktoré má byť odstúpené Maďarsku.

• • I. Doba evakuácie: 10 dní, počnúc... V tomto období sa všetky československé vojenské, policajné a žandárske sily ako aj colná a pohraničná stráž stiahnu do vnútrozemia. Príslušné maďarské jednotky postupne obsadia evakuované územie. Pokiaľ ide v tomto intervale o udržanie poriadku, Maďarsko opätovne opakuje svoj návrh z 3. októbra vo veci vytvorenia zmiešaných komisií. Podrobnosti evakuácie a prevzatia územia, vrátane prípadného stanovenia evakuačných pásiem a etáp, by sa mali určiť dohodou medzi splnomocnencami najvyššieho velenia maďarskej a československej armády. Maďarský návrh z 3. októbra t. m. ohľadne symbolického obsadenia dvoch miest zostáva v platnosti.
  • II. Evakuované územie má byť odstúpené Maďarsku v terajšom stave, so všetkými existujúcimi verejnými a súkromnými zariadeniami, budovami a ich príslušenstvom. V nezmenenom stave sa musia vrátiť menovite vojenské a hospodárske zariadenia /továrne, bane/, zariadenia pozemnej, riečnej a vzdušnej dopravy /železnice, mosty, vozovky, prístavy atď./, závody verejnoprospešného záujmu /plynárne, elektrárne atď./. Pod odovzdaním dopravných zariadení sa rozumie aj odstúpenie primeranej časti vozového parku. Zásoby potravín, palív, prvotných surovín a priemyselných výrobkov sa musia ponechať na evakuovanom území v množstve, zodpovedajúcom normálnym potrebám územia, jeho obyvateľstva a tam umiestnených verejných a súkromných zariadení. Živý a neživý poľnohospodársky inventár musia ostať na mieste. Archívy administratívnych a súdnych úradov, menovite archívy politickej správy, pozemkové knihy a katastre, ako aj depozity, zverené týmto úradom, musia zostať na mieste. Rovnako sa to vzťahuje na umelecké predmety, umelecké a vedecké zbierky v múzeách a v ostatných civilných a cirkevných ustanovizniach, ako aj na umelecké a historické pamätníky. Ich podrobná úprava bude zverená medzinárodnej komisii, vyplývajúcej z Mníchovskej dohody, ktorá na návrh maďarskej vlády, bude doplnená o maďarského člena.
  • III. Maďarská kráľovská vláda opakuje svoj návrh z 3. októbra vo veci bezodkladného prepustenia všetkýcli Maďarov z vojenskej služby, z Československej polície a žandárstva na odstupujúcom území a ich okamžitý návrat domov.
  • IV. Rovnako maďarská vláda opakuje svoj návrh, týkajúci sa prepustenia na slobodu všetkých odsúdenýct a iných politických väzňov, ktorí patria na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi k maďarskej národnosti.
  • V. Otázky právneho, administratívneho, finančného a hospodárskeho charakteru, ktoré vzniknú v dôsledku odstúpenia územia, upraví zmiešaná maďarsko-československá komisia, ktorá svoju prácu začne po ukončení odstú penia územia.

Citované podľa

• Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002)