Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.10. 1990
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.10. 1990 |
| Licencia |  PD SK
|
Citované podľa: denník Verejnosť 22. 10. 1990
Zdalo by sa, ako keby celý slovenský národ riešil dnes jeden jediný problém, problém zákona o slovenskom jazyku. Naši priaznivci nám telefonujú, píšu, prichádzajú za nami a sú nespokojní s tým, ako málo výrazne artikulujeme tento problém, že nás je málo počuť a že sa málo hlásime k slovenskému národu. A my hovoríme: od januára naši experti pracujú na Ústave Slovenskej republiky a v tomto kontexte riešia aj problém zákona o slovenskom jazyku. Požiadali sme Ministerstvo zahraničných vecí o situačnú správu o riešení tejto problematiky v demokratických krajinách Európy.
Predložili sme Slovenskej národnej rade v niekoľkých verziách návrh, ktorý prechádzal novými a novými vylepšeniami, korektúrami, legislatívnymi úpravami, koaličnými dohodami medzi hnutím VPN, KDH a DS. Naše úsilie spojené s formuláciou návrhu zákona o slovenskom jazyku v tejto chvíli je ukončené. Podarilo sa nám zostaviť zákon, ktorý neoberá nikoho z obyvateľov Slovenska o jeho prirodzené práva a ktorý nie je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a normami. Považujeme v tejto chvíli za svoju povinnosť povedať, že náš boj o jazykový zákon nie je bojom o moc, veď tolerancia a istá pokora bola vždy súčasťou platformy hnutia. Náš boj o jazykový zákon je bojom o vstup do 21. storočia. Je nesplnením tézy o tom, že Slovensko nachádza svoju tvár, svoju identítu, že sa stáva demokratickou krajinou v pravom slova zmysle. Prečo si to myslíme? V tejto chvíli je možné celkom jednoznačne konštatovať, že odlišnosti medzi matičným a koaličným návrhom sú odlišnosťami v chápaní slova tolerancia. Sila a sloboda národa sa nepotvrdzuje tým, že práva, ktoré sú mu prirodzené a neodňateľné si potvrdzuje potlačením práv iných. Máme pocit, že pod pokrývkou boja o formuláciu jazykového zákona sa skrýva omnoho širší zápas. Máme pocit, že za tézami o zvrchovanosti SNR sa skrýva téza o samostatnom Slovenskom štáte, ktorý by mal autoritársku podobu. Sme presvedčení, že úsilie o samostatný Slovenský štát, je inšpirované z týchto zdrojov je zasa iba krokom, ktorý by viedol k izolácii nášho národa a k jeho vyčleneniu sa z kontextu moderného demokratického sveta. Boj o jazykový zákon nemôžeme teda prehrať, pretože by to bola prehra slovenskej veci, bola by to prehra na ceste k normálnej civilizovanej spoločnosti. Naše presvedčenie sa neopiera o emócie, opiera sa o výsledky výskumov verejnej mienky, z ktorých usudzujeme, že je presvedčením väčšiny Slovákov. Niekoľko konkrétnych príkladov: samostatný Slovenský štát podľa týchto prieskumov považuje za riešenie štátoprávnych otázok v našej republike niečo vyše 8 percent obyvateľstva., zatiaľ čo viac ako dve tretiny obyvateľov Slovenska chcú žiť v autentickej federácii. Vieme ďalej, že výbuch národnostného napätia na juhu Slovenska je spätý s udalosťami posledných týždňov a mesiacov, že roky a desaťročia tam žila prevažná väčšina ľudí v pokoji. Vieme že centrá nacionálne orientovaných politických ambícií sú situované ďaleko, veľa kilometrov od oblasti kde žijú Maďari a Slováci spolu. Áno, 82 percent Slovákov chce jazykový zákon. Ale toto číslo predsa nehovorí nič o konkrétnej podobe jazykového zákona, nehovorí nič o tom, koľko percent Slovákov si uzákonenie slovenčiny ako úradného jazyka spája vo svojom vedomí s uberaním práv národnostných menšín. A toto číslo nehovorí tiež nič o tom, že väčšina Slovákov si celkom jasne uvedomuje, že ani ten najlepší zákon o jazyku Slovenskom nie je konečným riešením problémov, ktorých korene sú hlboko v minulosti problémov kultúrneho, sociálneho, ekonomického a politického charakteru, ktorých riešenie sa týmto dlhotrvajúcim a podľa nás zbytočným a vyčerpávajúcim bojom odďaľuje.
Nechceme byť patetickí, ale vo štvrtok sa v budove SNR odohrá udalosť mimoriadneho významu. V tejto súvislosti celkom jednoznačne vyhlasujeme, že sme za skutočne demokratický zákon o jazyku, ktorý dá prirodzené práva slovenskému národu, ale nevezme ich menšinám. V mene jedinej veci: v mene vlastnej morálky, vlastnej tváre, vlastného presvedčenia a vlastnej pravdy. Veríme totiž, že v krajine, ktorá bola skúšaná tak ako naša krajina, nerozhodujú v tejto chvíli vášne a emócie, ale vzory l správania. Jeden sme ukázali v prvých dňoch revolúcie, sme pripravení ukázať | ďalší. Vzor správania ľudí, ktorí nepodľahli tlaku, ale ostali verní demokratickému presvedčeniu.
Martin Bútora, Peter Zajac, Fedor Gál, Juraj Flamík, Peter Tatár, Pavol Balgavý, Jozef Kučerák, Juraj Záriš, Vladimír Ondruš, Milan Šútovec, Ernest Valko, František Mikloško, Ingrid Antalová, Vlado Duchoň, Martin M. Šimečka, Ladislav Snopko, Ján Budaj, Milan Zemko, Martin Porubjak, Ján Lángoš, Miroslav Kusý, Miloš Žiak, Terézia Grellová, Ivan Hoffmann, Rudolf Sikora
Tento text bol napísaný 21.10. 1990. Podpísali ho ľudia, ktorí stáli pri zrode a formovaní hnutia Verejnosť proti násiliu v novembri 1989 a ktorých sme zastihli doma v túto nedeľu. Vyzývame všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov v celej ČSFR, aby sa k tomuto stanovisku pripojili.