Usmej sa mi

Údaje o texte
Titulok	Usmej sa mi
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Usmej sa mi, drahá žienka; dnes, ach,
na zemi niet kvietka, na nebesách
hviezdy niet, čo nahradiť by mohlv
vzhľadom na milotu úsmev tvoj.

Ak už tvárou ti preds’ vzkrsne chmára,
vetrík však, ju odviať, neprifára,
aspoň ju zrob nežnou, pozláf, prosím,
ju úsmevu svojho úsvitom. —

V pustej zime pustý na ohrade
strom s kou túžbou, s kým dychtením mladé
čaká jaro, čo mu kvetúcich zas
vetvíc dá i vtáčkov spevavých!

Pútnik, pol čo sveta schodil var’, i
za noci sa octne na chotári
rodnom, ako číha: kedy biysne
z domku v zrak mu vľúdny kahanček!?

A nemocný, ktorý na postlaní
smutnom dlho do tmy nočnej gáni,
sám a sám: jak nyjúc-mrúc až čaká
vzchodiaceho slnea prvý lúč!

A umrlých telá, zatvorené
v rakvách, jak čakajú na vzkriesenie!...
Och, a preds’ ja i od týchto všetkých
ešte väčšmi čakám úsmev tvoj!

Usmej sa!... Ja, muž tvoj, vzal sa pýtať,
v jehož knihe srdca vieš-li čítať:
môž’š znať, v nej že každý riadok žitím
je, hotovým umrieť za teba!

I že tvári ti zrkadlom stále
duša moja, zväčšujúcim ale,
v ňomž je záder zrovná dýkou, čo je
tvojho čielka leda vrásočkou.

Nuž usmej sa. blaha zdroju zlatý!...
Rty čo, rúčky, nôžky bozkáva ti,
tvojich snov kto strážcom je vždy, tôňou
žitia tvojho: tvoj muž prosí ťa.

[[Kategória:Sándor Petőfi]