Tu dnu som v lete

Údaje o texte
Titulok	Tu dnu som v lete
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Tu dnu som v lete mužského to veku;
jar mladi posla, a čo boly ňou
v dar prinesené z priazne ku človeku,
kvet i sny krásne vzala so sebou,
so sebou škovrán-spevca, pobratima,
čo zbúdzal ma, zrúc zoru zbronelú...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!

Uletel s neba ružovatý lúč a
so zeme spevná uletela vtač,
v jej hniezdach prázdnych hnevné víchry skučia
dnes, abo smutných vánkov čuť z nich plač;
v dúm mojich lese, jakby za podzimia,
už hrká list, nešepce priateľu...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!

Dennica neba zlatá, zeme rosné
však striebro tam je všetko, všetko v zmar:
skutočná ruka prísna neúprosne
ich smazala ztaď; roj sa sbieha chmár,
i sparno je, vzduch strastí, že až zdýma
hruď, tlačí v prácne dni či v nedeľu...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!

Pomedzi bralá romantické stekal
si čarný potok, rozhučaný v ples:
prúd ctižiadosti i ma neraz plekal,
opojil blaze. Tečie tam i dnes,
no iný streb ho rtoma dychtivýma,
mne prešiel smäd, chuť — koniec veseliu ...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!

Keď odvrátim sa od seba a zrenie
jak občan po vlasti šlem končinách:
zrak zhumpľované, zvrhlé pokolenie,
ľud pustnúci koľ vidí. Ramä, hach,
mi spružie, zbúcha srdce; však čo s nima?
Len slziť nad ním môžem k súdielu...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!

Oj, miluj ma, jak zplna lásky žiary
ja mám ťa rád, tak prenesmieme vždy;
ma zaplavuj tým svetlom-teplom, s tvári
čo božskej v srdce sa ti hromaždí:
to srdce je mi svetom jediným, na
dni slncom, hviezdou v noci prôčeliu...
Jak tmavý bol by život, svet, nech ty mňa
tak neľúbiš, môj jasný anjelu!