Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
chlapci, ten nůž je Petrovy ženy atď.; Slováci hovorja: tento jačmeň je z Petrovho statku, dau som to Petrovmu chlapcovi, ten nuož je Petrovej ženi atď. Kolká odchodnosť Slovenčini od Češťini! — Počti Slováci ťjež celkom inakšje skloňujú ako Česi, na pr. Českí: nom. dvojnjeho: dva, dvě, dvě, genit. dvau, dat. dvěma, lok. dvau, instr. dvěma, Slov. dvaja, dva, dve, dve, gen. dvoch, dat. dvom, 1. dvoch, instr. dvoma, Č. tři, obojakjeho pohlavja gen. tří, dat. třem, lok. třech, instr. třemi, Sloven. nom. traja m., tri ž., tri ň., gen. troch m., trich ž., dat. trom m., trim ž., ak. troch m., osobní a životní, tri ňeživotní, tri ž. ň., lok. troch m., trich ž., instr. troma m., trima ž. A takáto rozdjelnosť je aj v inších počtoch. U Slovákou vípoveďe: tri muži, z těch trí chlapců sú bez zmislu. — Podobňe aj všemená v Českom odchodnuo majú skloňeňja od Slovenskjeho na pr. Českí nom. ja, g. mne, dat. mně, ak. mne, lok. mně, instr. mnau, Sl. n. ja, g. mňa, dat. mňe, ak. mňa alebo ma, lok. mňe, in. mnou. Češi on, ona, ono, gen. jeho, jí, jeho, dat. jemu, jí, jemu, ak. jeho, ho, ji, je, lok. něm, ní, ňem, instr. ním, ní, ním, nom. mn. p. oni, ony, ona, gen. jích, dat. jím, ak. je. Sl. nom. on, ona, ono, g. jeho, jej, jeho, d. jemu, jej, jemu, ak. jeho, ho, ju, ho, lok. ňom, ňej, ňom, instr. ňím, ňou, ňím, nom. mn. p. oňi, oni, oni, gen. ích, dat. ím, akus. ích atď. Dajednim sa to ňebuďe zdať, že mi v ak. jednotnjeho počtu v ňijakom pohlaví hovoríme ho a v ak. mn. počtu vo všetkích pohlavjach ích, ale v grammatike Siovenskej preukážeme, že naša reč aj tuto si veďje zákonňe. Práve tak ako u nás je aj u Rusou, ktorí v ak. mn. p. ťjež len ích vo všetkích pohlavjach pri osobních, ňeosobních a ňeživotních užívajú. — V slovesách Čeština ňje je tak celkom ako Slovenčina určitá. U Čechou prvá osoba v jednotnom počte a treťja osoba množnjeho počtu sa hodňe od starjeho spuosobu uchílili, u nás sú kďe zavaruvaňejšje na pr. Češi majú v prvej osobe jed. počtu piji, kryji, skáči, maži a tak ťjež len že zdĺženuo aj v treťej osobe množnjeho, teda pijí, krijí, skáčí, maží, a potom
