Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
slavík, lípa, vicher, sláma, ochránce, naděje, stádo, stříž, síra, jídlo, víko, vrána, téměř, slavný, ptačí, slavím, stůňi, žrát a sto inších; Slováci ale: slávik, lipa, víchor, slama, ochranca, náďeja, stado, stráž, sirka, jedlo, viko, vrana, temer, slávni, ptáči, slávim, sťeňem alebo stonám, žrať. — Skloňeňja naše slov samostatních, prídavních, počtou, všemjen (pronomina) je najvjacej od Českjeho odchodnuo, na pr. Českí holub, inst. jed. p. holubem, nom. mn. p. holubi alebo holubové, g. holubů, dat. holubům, ak. holuby, lok. holubích, instr. holuby; Slov. holub inst. jed. p. holubom. nom. mn. p. holubi alebo v osobních pánovja, tak aj braťja, luďja atď., gen. holubou, dat. holubom, akus. holubi (Česi hovorja: viděl sem ty pěkné pány, čo Slovákom ňeiďe dobre do hlavi, ktorí: viďeu som tích pekních pánou, vravja), lok. holuboch, holubách, instr. holubmí, holubamí. Naše je staršje, zavaruvaňejšje, Českuo novšje. Skoro ten samí rozďjel je aj v skloňeňí dub. Českí muž gen. jedn. p. muže, dat. muži, ak. muže, vok. muži, lok. muži, instr. mužem, nom. mn. p. muži, gen. mužů, dat. mužům, ak muže, lok. mužích, instr. muži. Kolká u nás rozmaňitosť a určitosť proti tomuto: muž gen. muža, dat. mužovi, ak. muža, vok. muž (mužu), lok. mužovi, instr. mužom, nom. mn. p. mužja, gen. mužou, dat. mužom, ak. mužou, lok. mužach, instr. mužmí, mužamí. Skoro tak ťjež ďelí sa meč od Českjeho skloňeňja toho samjeho slova. Českí kosť, duše, cirkev, ak. kosť, duši, cirkev, instr. kosťí, duší, cirkví, dat. mn. p. kostem, duším, církvím, lok. kostech, duších, cirkvích, instr. kostmi, dušemi, církvemi, Slovenskí: nom. kosť, duša, cirkev, ak. kosť, dušu, cirkev, instr. kosťou, dušou, cirkvou, dat. mn. p. kosťam, dušam, cirkvám, lok. kosťach, dušach, cirkvách, instr. kosťamí, dušamí, cirkvamí. Českí slovo inst. slovem, Slov. slovom. Č. lok. mn. p. slovích, Slov. slovách, Č. instr. slovy, Slov. instr. slovamí, Českí kure, Slov. kura, Č. gen. kuřete, Slov. kuraťa, Č. dat. kuřeti, Sl. dat. kuraťu, Č. instr, kuřetem, Sloven. instr. kuraťom, Č. nom. mn. p.
