Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
rečja od nášho rozďjelno a práve preto aňi ňemuože ňikdi na lud náš tak mocňe puosobiť a dorážať. Mocňe a všeobecňe na lud náš muože sa dorážať len jeho vlastním nárečím, ono je klúč k jeho srdcu a misli, lebo on len v ňom žije duchovňe. Celí stroj nárečja nášho ukazuje odchodnosť od Češťini, mi len dakolko príkladou tejto odchodnosťi a samostatnosťi nášho nárečja podávame. — Daktorje hláski (Laut), ktorje Slovenčina má, Češťina ňemá a naopak. V Českích grammatikách stojí, že češi ňemajú hláski „f“, a že ona v Českej reči len v cudzích slovách sa nachádza, Slováci ale ju majú vo vlastních, čistích Slovenskích slovách, na pr. fúkať, fučať, fižďať, fŕkať, fikať, fuňjeť, fialka (ktoruo slovo tak dobre je slovenskuo ako ňemeckuo Veilchen a laťinskuo viola) atď. Tak ťjež v Českích grammatikách stojí, že v Českej reči sa „g“ ňenachádza, ale len v cudzích slovách sa užíva. Inakšje je v nárečí Slovenskom, kďe sa „g“ vo sto a sto slovách a to síce čisťe Slovenskích nachoďí, na pr. gágať, gagotať, zdrúzgať, gnáviť, ligotať sa, brízgať, gúlať, glgať, balanguvať, hegať, gáňiť, bedzgať, galiba, kljag, striga, striguoň, rázga, ďenglaví, gajdi, gamba, gunár, gula, gágor, guba, glgot, mjadzga, ogrmáň atď. V Českom sa ňenachoďí „dz“ v Slovenskom áno, na pr. hádzať, sprevádzať, vchádzať, pradza, chuodza, mládza, medza, rídziki, sadze, rindza, brindza atď. Tak ťjež v Českom ňjeto „dž“ u nás je na pr. fundžať, vrndžať, zmedžgať, madžgať sa, hádžem atď. V Českom ňjeto dvojhláski „ja“, kďe ona ňerobí sama silabu, ale sa s inšou spoluhláskou spojuje, na pr. mi hovoríme prjaťel, vjac, sjaha, mesjac, horjac, viďja, nosja, luďja atď. v Českom přítel, víc, sáha, měsíc, honíc, vidí (podla novejších vidějí), nosí (nosejí), lidé atď. Nachádzajú sa ešťe aj v terajšej Českej reči ostatki tohoto nášho plnozvučnjeho „ja“, ktorje svedčja že aj v ňej dakedi bívalo na pr. rozpjatí, ale len tuším v tomto jednom slove. Kolko už teda v nárečí Českom zvukou sa ňenachádza, ktorje mi Slováci máme a o ktorje je naše nárečja od Českjeho bohatšje, víhovorňejšje. Tím je aj sama reč dokonalejšja, čím
