Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
kjemu sa s velkou snadnosťou priúčame. Duokazi o tom, že náš národ je živí, máme ťjež a hlavňe v jeho bohatej naozaj krásnej poesii národňej, ktorá sa muože zvať kvetom všetkích inších poesií. Kebi ale ňebou národ náš kmenovití, ňeboubi tak na ducha bohatí a naopak, lebo je to, ako sme už aj hore viššje spomenuli, jedno s druhím spojenuo. Ale takí pripomenutí žalobňík na kmenovitosť našu si sťažujúci mrmlau bi ňevedomki aj na ten úkaz, ktorí svetu Slovanskjemu najvjacej slubuje a ktorí sme mi slnkom nad svetom naším Slovenskím po dlhom zatmeňú vichádzajúcim menuvali, bo akože bi bez kmenovitosťi našej bola mohla povstať medzi namí zlatá vzájemnosť, ako stretnuťja sa síl a úmislou po dlhom sem a tam točeňí v jednom strjedku, v jednom duchovnom ohňisku? Ňikdá bi jej bez kmenovitosťi, ňikdá ňebolo bívalo, a tak ňikdá bi ňebolo v Slovanstve sa vijavilo to silnuo napnuťja mislí, to velkuo pohnuťja duchou, to osvježeňja srdca po roďinách naších Slovanskích, ale muselo biť jedno a tak muselo biť aj druhuo, všetko k nášmu dobrjemu! —
Hore viššje sme už rekli, že Kollár náš vzájemnosť Slovanskú na štiri kmeni s ích spisovními nárečjami obmedziu a tak len tímto štirom právo staňja i trvaňja na duchovnom poli Slovanskom pripusťiu. Kollár to, ako sme hňeď pripomenuli, urobiu zo šlechetnjeho srdca, z dobrjeho úmislu a pripojili sa k jeho určeňú vzájemnosťi a literatúr Slovanskích potom aj inší, tak že už teraz prijímaňja štír viznačeních literatúr Slovanskích, a to: Ruskej, Polskej, Českej a tak zvanej Ilirskej na pospol do behu prišlo a ustáluvať sa začalo. Či je to ale pravda, že sa len štiri literatúri Slovanskje nachádzajú? či sa toto učenuo určeňja literatúr naších so samím životom zrovnáva a či je to ňje len holuo klamaňja nás samích? potom či toto určeňja ňeveďje práve tomu k odporu čo sa obsjahnuť malo a chcelo, najme ku kmenovej osoblivosťi, nadutosťi a vipínavosťi? Holí blud a klam je to, že sa len štiri literatúri Slovanskje nachoďja, bo kďeže zostala pri určeňí tomto literatúra Srbská, kďe Lužickích Srbou a kďe naposledok naša literatúra Slovenská,
