Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
nuo rozkvitnuťja na tíchto polách napomáha. Rozvi sa rozvi ti velikuo rozmaňitími čačkamí a kvjetkamí rukou velkjeho hospodára visjato pole Slovanskuo, oj rozvi sa vo svojej strakatej kráse, abi sa aj oko naše aj oko sveta s ťebou naťešilo, a po dlhom suchu človek zas sa rozveseliu a zaspjevau k sláve tvojej a k sláve velkjeho hospodára tvojho! Ale roztraťíme, rozfŕkame sa, poveďja daktorí, keď každí so svojim vistúpi, každí svojou cestou puojďe! Krátkozrakí! Oňi ňechápu vzájemnosť našu, ích ňezahrjeva jej slnko! Sama naša vzájemnosť to ňedopúšťa, ona je proťi tomu všemohúca. Ak nám je súďení život, ako pevňe veríme, príme sa pravá vzájemnosť medzi namí a v ten čas rozpŕchnuť, rozfŕkať sa ňemuožeme, lebo sme poznali podstatu života nášho a prichiťili sa jej, a tak všecci buďeme stáť na podstaťe jednej, buďeme pri našej kmenovitosťi, predca vždi nachádzať sa vo Slovanskej všeobecnosťi, buďeme vo všetkích okolnosťach, každím časom Slovaňja. Zasvjeť len zasvjeť slnko naše a rozohrej srdca ludu nášho, abi zmekli a spadla z ňích tvrdá kuora kmenovej samolúbosťi, nadutosťi a vipínavosťi, i zapála sa oni potom láskou, ktorou díchajú spevi naše a ktorou pošumjevajú lipi sveta nášho od mora k moru. Povedajú mnohí, že je rozpadnuťja sa národa nášho na kmeni ňešťesťím pre Slovanou, pri čom oňi iba to velkuo trpeňja, ktoruo sme v rozpadnutosťi našej kmenovej pri zoslabeňí sili obecnej podstúpili, považujú. Mi pripúsťame že nám ťažko padlo to trpeňja, ale ako každuo zluo k dobrjemu poslúži, tak aj toto velkuo trpeňja naše ňebolo nadarmo, ale poslúžilo nám a poslúži nám ešťe len na budúce časi k nášmu dobrjemu. Z trpeňja, čo z tohoto rozpadnuťja pochoďilo, naučili sme sa každuo súžeňja pokojňe znášať, čím sme stuhli, potom ale naučili sme sa s každím trpeňím, ktorjeho trpkosť sme zakúsili, lútosť mať, čo nám k životu nášmu budúcemu, k takjemu akí je Slovanom od Všemohúceho súďení, ňevihnutňe bolo treba, a pri tom všetkom sila naša, ktorá bi v ňerozpadnutosťi svojej bola sa do behu pusťila a sa do naších časou už bez pochibi aspon zvetša visilila a vitrovila, zadržala sa v roz-
