Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
čím národ náš Slovanskí že je životaplní dokazuje! A všetko toto umenšeňja a ňičeňja nárečí Slovanskích stať bi sa malo pre tú príčinu, abi sa našinci menší počeť nárečí lahšje naučiť mohli a abi cudzincom naša literatúra prístupňejšja a snadňejšja bola, lebo hovorí sa, že ako bi potom cudzinci do literatúri Slovanskej sa dávali a ju poznať si žjadali kebi tolkí bou počeť nárečí spisovních. Mi teda k vuoli dakolko dobrovolňíkom a leňochom, ktorím sa učiť ťaží, peknú rozmaňitosť reči našej Slovenskej hubiť, na vňivoč uvádzať a rozkvit osobitních jednotlivích kmenou pre tak rečenú vzájemnosť zastavuvať bi sme mali? To ňje je vzájemnosť, ale ňevzájemnosť, to dobrí duch Slovanskí ňikdá žjadať ňemuože a ňebuďe, a bez tejto opravďivej jednoti ňikdi ňebuďe medzi namí opravďivej vzájemnosťi, ale pod jej zásťerou námeri sebeckje, osoblivje a sebevolnje. — A či je to pravda že mi preto píšeme, abi sme inším národom lahoďili, ím sa zalúbili, slovom či mi píšeme pre inších a ňje račej z nás á pre nás? Ňikdi žjaden národ ňepísau pre inších, ako aňi jeden velkí umelec (artifex, Künstler) aňi ňebásňiu aňi ňemaluvau atď. pre druhích, ale vikonávau svoje umelectvo preto že museu, že ho k tomu vnútrná potreba, ktorú on premuocť ňevládau, hnala, že chceu ideal, ktorí sa v jeho duši zjaviu, spredmetňiť (vergegenständlichen, objectiv machen) a na svetlo vistaviť. Tak aňi národ ňenamáha sa duchovňe pre inších, ale vistavuje na svetlo to, čo sa v jeho duchu nachádza; čím sa zapáliu, o tom spjeva; čo o Bohu, sveťe namisleu, pre nás to rozpráva a rozpovedá. Mi teda Slovaňja ťjež ňebuďeme len inším so životom našim duchovním posluhuvať, ale buďeme to, čím je duch náš zapáleni, vispevuvať a o tom ako sa na známosť všetkích vekou a národou podoprení na svet ďivame, v duchovních plodoch naších rozprávať a všetkím, svojim i cudzím oblasuvať. Ak chce dakdo z cudzincou obsah duchovnjeho života nášho poznať, ňech príďe k nám, ňech sa to tak učí ako mi mu to podávame, ňech nás uzná v našom národňom živote! — A tak toto ňje je žjaden duovod oproťi rozmnožeňú spisovních Slovanskích nárečí, ale
