Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
ňeňja ale aj čo do zvukou a skladu slov sa hovorí, prjezviská daktorích vecí a predmetou (objectum, Gegenstand) všeljake sú, daktorje predmeti často mnohonásobnje v rozličních nárečjach názvi (denominatio, Benennung) majú, pomisli (cogitata, Gedanken) lebo čisto duchovnje lebo predmetnje, ktorje jednej časťi národa chibja v druhej časťi, u bratrancou jej, sa nachádzajú, slová sa na všeljaki spuosob jedno s druhím spájajú a potom aj rozličňe s premeňením prízvukom (accentuatio, die Betonung) sa vislovujú. Čím rozviťejšja, rozmaňiťejšja, bohatšja je reč daktorjeho národa, tím isťe aj duch národa, ktorí si reč vitvoriu, musí biť bohatšje obdaruvaní, čerstvejší, živejší a jako mi Slováci povedáme strunovaťejší a národ takím duchom obdarení sa aj v historii pred inšírai národami plodami svojho ducha viznačuje, a krajšje od druhich poligotáva. Zo starích národou bou takíto národ kmenovití hlavňe národ Récki alebo inakšje nazvaní Hellenskí, ktorí trebas malí sa na hlavňje tri kmeni rozkladau, Aeolskí, Dorskí, a treťí od tíchto dvoch duchovňejší kmen Jonskí, ktorí bou najpekňejší víkvet z národňjeho pňa Réckeho. Kdo ňevje o jeho velkora puosobeňí historickom, o jeho živosťi, ktorou je uťešeňe prebraní život Récki, o jeho plodách ducha, z ktorích všetkje po Rékoch nastupujúce národi načjerali, učili sa, vzďelávali a ktorje až po dnešní ďen v najviššej u všetkích národou vážnosťi stoja a slávu Récku v ligotaňí zorňici rovnom zadržujú. Žjaden ňeprevíšiu národ Récki v poesii, z ktorej sa nájrae ích živí, obrazotvorní (plenus phantasiae, phantasievoll), svjezi duch poznať dáva, a keďdakdo s peknou, ako stok Tatranskí čistou, skrúcaňím a roztáčaňím človeka ňepokalenou, vnutrním pokojom ovjevajúcou poesiou naťešiť sa chce, dáva sa do poesie Réckej i s tou sa naťeší. Takú čistú, kveťistú, pokojňe ako šuchot líp šumejúcu, Réckej najpríbuzňejšú poesiu má aj národ náš Slovanskí a hlavňe dva jeho kraeni, Maloruskí a milí kmen náš Slovenskí, kveťistú ako jeho lúki a stráňe, vážnu ako tje nad Súlovom skali, ihravú ako slovenskje panni, a licho, časom žjalňe duňejúcu ako jeho Váh v údoljach pod Sta-
