Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/10

Zo stránky Wikizdroje
Táto stránka bola skontrolovaná

Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu

svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašom, na ktorí spuosob zanuoťiťe si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá zaroveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích, lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňjeva a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša! Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, mali sme pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlastnuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu, ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli nás duovodi.

Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die Gliederung in Stämme, divisio in stirpes) národa nášho Slovanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá na viššom stupňi a rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je κατ' εξοχην ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci. Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa nachádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukrívajúcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom nároďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi hovoreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do sklo-