Odkladám lýru

Údaje o texte
Titulok	Odkladám lýru
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Odložím lýru. Spočívaj si.
Váš spevec, zmĺknem docela.
Nie som viac, ako v prešlé časy,
čast lepšia zo mňa vymrela.
Nehreje oheň: zadymí
len, búdinou dúc, svitká-máta.
Kam dela si sa, kde si mi,
ó, duše mladosť zlatá!

Mňa iných nebies laskal smavot,
zem pýšila sa v zamate,
v kre každom vtáčí zunel džavot,
keď spievať začly ústa tie.
Van večera bol sladším i
vyšívanejšou lúky šata.
Kam dela si sa, kde si mi,
ó, duše mladosť zlatá!

Nie takto, samotne, som spieval:
horlením struny horely
mi; na lyrika prstoch dlieval
zrak druha citný, umelý.
Plam zažihal plam úprimný
a vzblkaly si do objatia.
Kam dela si sa, kde si mi,
ó, duše mladosť zlatá!

Minula lkávali sme steskom,
veštili: príde zlatý vek;
okružovali slávy bleskom
rod, vlasť: mlaď našich pieseniek
sa lístky vila sviežimi
v ich veniec, vzkvitlý do bohata.
Kam dela si sa, kde si mi.
ó, duše mladosť zlatá!

Ach, mneli sme, chýr zom-rude
že zrieme nad hrobmi nám plát;
v snách vídali vlasť, lud, čo bude
žiť večne a nás spomínať;
verili: ak sme hodni my,
dá kto nám lauru... Všetko ztrata!
Kam dela si sa. kde si mi.
ó, duše mladosť zlatá!

Včuľ... sirý spev môj, čím si? Duchom
snáď zašlých piesní, z cmitera
čo o polnocí vstáva hluchom
a blúdi ako príšera...?
Rubášom s kvietky zdobnými...?
Hlas, ktorý v púšti volá „rata“...?
Kam dela si sa, kde si mi,
ó, duše mladosť zlatá!

Odkladám lýru. Je sťa klada.
Veď kto by stál dnes o pieseň.
Kto teší kvetu sa, čo zvädá,
poneváč vyschol jeho kmeň?
Keď vyhynie strom, za ním i
kvet chvíľočky len žitia ráta.
Tam si už, cítim, tam si mi,
ó, duše mladosť zlatá!