Nad mohylou
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Nad mohylou |
| Licencia |  PD old 70
|
Báseň „Nad mohylou“ od Andreja Sládkoviča je úvodnou básňou zbierky básní „Sirôtky“ od Janka Capka. O báseň Sládkoviča požiadal vydavateľ Capkových veršov Andrej Truchlý-Sytniansky. Ten mu ju potom doručil s dolu uvedeným listom.
List Andreja Sládkoviča Andrejovi Truchlému-Sytnianskemu
[upraviť]Radvaň 24. febr. 1868
Velebný pane!
S úctivým pozdravením posielam tu pripojené verše, určené na čelo „Sirôtok Capkových“. Neráčte za zlé mať nevoľné opozdenie.
Dovoľte mi jedno poznamenanie a jednu prosbu. Myslím totiž, príhodno by bolo prítomnú elegiu - či „venovanie“ inakšou literou dať tlačiť, než bude ostatnie. *) To pre rozdiel pôvodcov. tým že cieľom neškodilo by po veršach týchto jednu stranu bielu vynechať.
Krem toho, bude-li možno - korektúru veršov mojich mne láskavo sdeliť
Vašej velebnosti
sluha
Braxatoris
*) Pozn. Sytniansky vyhovel Sládkovičovej žiadosti a jeho báseň Nad mohylov dal vytlačiť iným písmom a taktiež vynechal jednu stranu
Báseň „Nad mohylou“
[upraviť]Nad mohylou
Janka Capkovou, † 18. aug. 1867.
Mládenci sniví, spevavé naše devy!
Tajnošumné, čierne Dŕžavia hory!
Oči, v ktorých vídavaly sa ste vy
Žiadna na svete ľúbosť neotvorí, —
A mladistvých úst živé a čujé spevy
Zlato, ni prosba neoživotvorí:
Mladý pevec váš v otčinách novej krásy —
A, čo čujete, blahoslavia ohlasy.
Bárs hádžete sa na mohylu studenú,
Nemožno vám zhriať ju náručím vrelým,
Cíčkom na hrob slza s slzou sa ženú,
A niet zotaviť pažíťku nad zvečnelým,
A darmo vám trápiť Znievhradu ozvenu
Volajúc za ním hrdlom celým,
A darmo lámať vzdychaniami nebesá: —
Druh váš, mladík-pevec za svet vám
neozve sa!
Mladosť! snenie; živôt! to nič, len snenie;
Smrť! snenie tiež; — hoj, Bože, Bože môj! —
Ba, snenie len, nič viac nenie básnenie, —
Od červia hmoty svätý pokoj
A —, že nikde spočinku nenie —
Cheruba nebies neskonalý boj:
A — kde hniloby mieru, kde biedy boja niet
To mlaď, to živôt, milý hrob i poet! —
Zem, vraj, že vlasť, že krajna, že otčina!
Čo to? pôda, čo chlieb a zlato dáva? —
Nie, posvätný to prach a posvätná hlina
Čo z otcov nám, čo z bratov pozostáva;
A nebe, — hviezdna, modrá tá okruhlina —
Svetlo, teplo odtial a odtial poprcháva? —
Nie, — to vlasť nám, to krajna, náš to dom
A v dome tom — praotec s národom!
Junač slovenská! spí, sní tvoj pevec mladý,
Sníva o materi, po krvi i po sláve;
Snom kvitnú divné dejín záhrady
Ovocie sľubujúc mädové a voňavé:
Snívaj, junač! potomstvo sa nahľadí,
Že, čo tušením zdalo sa mladej hlave,
To vešťba v bráne stojacích rokov,
To zrak za veky vidiacich prorokov!
Veď, prijde doba slavného prebudenia,
Trúba vzkriesenia zahrmí po nad lože,
Roztrhnú sa hmly svätoblahého snenia
A nádeje naše — hoj, čím skôr daj to, Bože!
Vešťby a sny v živôt, v pravdu sa zmenia! —
Vy v šedinách v mohylách už — byť môže —
V uveličení veriacich veselom
Slovo Slovenstva slavným stane sa telom!