Matiašova matka

Údaje o texte
Titulok	Matiašova matka
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Alžbeta Siládich
lístok napísala;
ľúbostných slz i doň
plno naplakala.

Synovi lístok ten
zvesť do mesta Prahy
radostnú nesie v smut
za väzenia prahy:

 „Synček môj, nehni sa
z mesta Prahy; ja ťa
vymaním, vymením
sama zo zajatia.

Za teba zaplatím
zlatom, striebrom dajne
na mysli mám ja tvoj
návrat neprestajne.

Nehni sa, neuchoď,
môj jedinák ľúby!
Kto synom bude mi,
keď ťa 'úklad zhubí?

Písmo to Maťkovi
patrí Huňadskému,
do vlastných jeho rúk.
nikomu inému.“

Z čierneho vosku naň
udrúc pečať, vzhliadla:
čeľaď von nádvorná
čaká u zábradlia.

 „Kto skôr, toť, zanesie
list do Prahy? Sto mu
dukátov za cestu,
i paripu k tomu —

 „Ja, ja; mne sedem dní
dosť, hoc moc ta krokov — “
„Láske mi srdca, ach,
celých sedem rokov!“

 „Ja. ja; i s odvetou
som tu do nedele —“
„Láske mi srdca, ach.
tri mesiace celé!

Bože môj, prebože.
čos’ mi nedal krý’la,
aby som materskú
túžbu dohonila!?“ —

A. čierny, túlili!
havran trieli vtedy;
na štíte Huňada
podobný mu sedí.

Spustil sa, shodil sa
z búrky čierno-sinej.
vychytil lístoček
z ruky materinej.

 „Chytro sa za vtákom!...
Odnímte mu!“ Zápät
uteká pohona,
vtáka sraziť, zlapať —

Vtáka nie jedného,
i sto množstvo zloví:
ni chýru, ni slychu
po listonošovi.

Do mraku honia ho
darmo, v horách hoci •
na okno vdovino
ťuk-ťuk! o polnoci.

Kto klope, čo klope?
Čierny havran! V jeho
zobáku lístok však,
či dač’ podobného.

„Červená pečať ním;
spôsob poskladania —:
ó, čo ho písala,
ruka požehnaná!“