Ladislav V

Údaje o texte
Titulok	Ladislav V
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Noc; tma ni žúzoľ. Juh
buráca. V oblohu
čnie hrdo Budín-hrad,
s veže mu škripotať
čuť z kovu kohúta.

 „Kto to, ký pohyb? i —“
„Len obráť sa a spi,
môj kráľu, Ladislav:
raz stečie leji splav,
tá šibe do okien.

Tu mračien prietrž, z nich
prúd vody, ohňa šprih — :
potopu cez odkvap
medený šústa žľab
s bášt, štítov Budína.

 „Čo hučí množstva val?
Chce, by som prisahali“
„Ľud, pane králu, ten
sta smrť je tichý, len
na nebi zhrmí vše.

Hrk! putá, spadly s nôh,
bez gazdu —: po múroch
budínskych tíško v hĺb
— tu i tam chmáry chlp —
sa väzni spúšťajú.

 „Hach! lámu okovy
si Huňadovi — ľvi —“
„Strach, pane, márny tiež!
Ladislav umrel, vieš,
a decko zajaté.

V úvale pod hradom
sa sišiel húfec vtom;
tak placho tiahne: včuľ
s životom uvrznul...
Kaniža, Rozgoň to.

 „Tra zdvojnásobiť stráž,
zvlášť kde dlie Matiaš!“
„No, Matej, v chládku sní,
lež väzni ostatní —
tých, pane, nikde niet.'

Oblak sa vybúril,
víchor sa vyzúril.
V šept znežnel vín prv vztek,
na tisíc hviezdičiek
kolíšu v Dunaji.

 „Preč, pokým ešte ľza:
zem česká — istejšia.
„Nač’ báť sa, králu môj?
Hla, živly na pokoj
šly v sveta priestore.“

Spáč spánku zažíva,
kto zbeh, sa pokrýva;
nech zšuští na kre list,
už drábov vidí ísť
Kaniža, Rozgoň to.

 „Ďaleko pomedzie?
Co chvíľka, smrť v nej tkvie!“
„Hneď prezeň sme; i shoď
tieň, pán môj: s nami, toť,
i decko, zajatec.

Svit spáča prerve v snách.
potulovača strach;
ni vánku, šumí však,
ni mráčka, ale jak
hluk, blesk by z diaľavy —

„O, osviež pery mi
priam. Cechu úprimný!“
„Tu kalich, piže zdrav’,
môj kráľu, Ladislav,
ukája... sťaby hrob!“

Stoj, pomsta, spočiň — zdriem:
má väzňa česká zem;
kráľ tobôž v zemi tej,
aj zostane vždy v nej,
však väzeň vráti sa...