Kraj dediny krčma vetchá…

Údaje o texte
Titulok	Kraj dediny krčma vetchá…
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Kraj dediny krčma vetchá,
pri Samoši drepie hnedká,
aj by sa v ňom shliadla veru,
keby nie čas ku večeru.

Noc sa blíži tichej chôdze,
svet zamlkne; na prievoze
hlivie kompa prikrútnutá,
v nej tma čuší bez pohnutia.

Krčma však je hlučná, bysťu!
Pásu ruky cymbalistu,
mládencov si výska chasa,
až oblokmi to otriasa.

 „Krčmárka, hej, švárna, vína
najlepšieho! Buď starina,
sťa môj ded, v ňom ohňa sila,
jak mi ho má mladá milá!

Zahraj, Cigán, lepšie zahuď,
na tanec mi zabieha chuť,
pretancujem groši vela,
vyskáčem si dušu z tela!“

Zabúchajú do obloka:
 „Nehukocte tak zdivoka,
od pánov vám odkazujú;
šli spať, pokoj požadujú.“

 „Čert posadni tvojho pána,
a ty hybaj v peklo, saňa!...
Zahraj, more, natož nôtu,
čo hneď za košelu totú!“

Prídu zas, zaklopú: „Majte
vzhľad, sa tichšie zabávajte;
veru vám to Boh odplatí:
chorá mi je drahá mati.“

Žiaden slova neodpovie;
dopijú hneď, pohotové
skončia muziku, a lúče,
rozídu sa domov rúče.