Ja som to…

Údaje o texte
Titulok	Ja som to…
Autor	Pavol Országh Hviezdoslav
Zdroj	visegradliterature
Licencia	PD old 70

Ja som to, moja rozkoš skonalá;
ja, verný pútnik hrobu tvojho; som
sa prišiel spýtať, o čom snívala
si v prvú noc pod zeme príkrovom?

Och, mne sa snilo hrozné, ešte chviem
sa vždy: — Zem slnce hnalo, durilo;
zúfalým cvalom utekala zem
do hlbín, nad hviezd sídla; zbesilo

jak, neúnavné slnce za ňou priam ...
Tak vesmír sbehaly, až naposled
schlpený v neriad, umknúc koľajam,
sa počal valiť v chaos celý svet.

A v zmätku tom len štvalo, rudých líc,
zem< slnce: až, že márne, zhlboka
vyblklo hnevom, schvatlo z vlasatíc
najväčšiu a tú šmarí do boka.

jej... na srdce ma raŕla akurát.
Ver’ zbolelo ma, a preds’ netakšia
to bolesť rany, juž mi zadal pád