Belo IV. žiada po tatárskom vpáde o pomoc pápeža
| Údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Belo IV. žiada po tatárskom vpáde o pomoc pápeža |
| Licencia |  PD old 70
|
Najsvätejšiemu v Kristu otcovi Gregorovi, z Božej milosti najvyššiemu kňazovi presvätej Rímskej cirkvi, Belo, z tejže milosti kráľ Uhorska tak vo všetkom povinnú, ako aj oddanú úctu. Z toho, že katolícka viera v krajoch Uhorska sa Božím pričinením rozrástla, je Vašej Svätosti iste úplne jasné, že naši predkovia so všetkými ich právomoci podriadenými a aj my, keď sme prevzali riadenie kráľovstva, pokladali sme s úprimnou oddanosťou Rímsku cirkev vo všetkej úcte za matku a učiteľku. Preto nešťastné a poľutovaniahodné udalosti, ktoré nás a Uhorské kráľovstvo zastihli vpádom tatárskeho vojska, zúriaceho zvieracou ukrutnosťou, zverujeme Vašej otcovskej láske spoliehajúc (na Vás). Nedávno totiž okolo sviatku Zmŕtvychvstania Pána (31. 3.) vstúpili do Uhorska prudko a vo veľkom množstve a bez rozdielu veku a pohlavia, všetkých ktorých mohli zastihnúť pozabíjali, kostoly a miesta zasvätené Božiemu menu ohňom, pobitím ľudí a inými svojimi výčinmi znesvätili, oslavujúc, že všetkých, najmä kresťanov podrobili svojmu panstvu. Navrhujeme a zaprisahávame Vás, nech vystúpi teda starostlivosť Vašej Svätosti na pomoc kresťanského ľudu a rada a pomoc nám a Uhorskému kráľovstvu nech udelí vykúpenie a vaša starostlivosť nech ráči predísť skaze sveta, aby omeškanie pomáhajúceho (nespôsobilo) zbytočné zožratie baránka vlkom a nevedelo by sa komu prísť na pomoc. Na tieto aj iné (veci ktoré) Vašej otcovskej láskavosti majú byť obšírnejšie vysvetlené posielame dôstojného otca, nášho milovaného a verného Štefana, vacovského biskupa, doručovateľa tohto (listu), žiadajúc, aby ste tomu, čo Vám prednesie z našej strany, ráčili nepochybne dôverovať (veriť).
Dané v Záhrebe, 15. deň pred kalendami júna.